"Tichá noc, svätá noc.....".Výnimočné a zvyky zachovávajúce podujatie.
Text: LF
Foto: Dr. J. Sabo
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rakovnici stále dodržiava vianočné tradície a tak sa na záver roka 11.decembra 2015 opäť stretli z príležitosti posedenia pod jedličkou. Celé posedenie sa nieslo v duchu tradícií našich predkov. Prezentovali sa pracovné nástroje a pomôcky, ktoré voľakedy používali i zvyky, ktoré si dodnes zachovali. Poukazuje na to aj výstavka a prestretý stôl gazdu na sviatky. Dvojičky Leštákovci nám zarecitovali a zaspievali vianočné koledy, na čo nadviazali členovia ZPOZ-u pri OcÚ v Rakovnici. Na pozadí sa premietali obrázky z histórie našej ZO. Na záver vinš predsedu: "Lásky, šťastia hodiny v kruhu svojej rodiny, užite si spoločné, krásne sviatky vianočné a nech dlho prevláda Novoročná nálada. Príjemné posedenie sa zakončilo tradičnou piesňou
"Tichá noc, svätá noc.....".Výnimočné a zvyky zachovávajúce podujatie.
Text: LF
Foto: Dr. J. Sabo
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
1. september - Samuel Hruškovic (1.4.1694 Krupina – 1.9.1748 Banská Bystrica) – ev. farár, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, básnik, prekladateľ, editor.
Študoval v Jelšave, Gemeri, Rožňave a vo Wittenbergu, kde študoval aj fyziku, medecínu, matematiku, právo a jazyky. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách, od r. 1737 ako evanjelický farár v Banskej Bystrici. Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu, písal slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus. Zachovalo se jeho 17 vlastných piesní a 74 prekladov piesní z nemčiny. Bol editorom dvoch vydaní Cithary sanctorum Juraja Tranovského, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu. Ján Kollár ho nazval spolu s Tranovským a Krmanom „tromi kvietkami“ slovenskej reformácie. -MM-
3. september - Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Jozefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, najznámejšia je báseň Výstraha před svůdci všem pannám, uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne a bola zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Taktiež zbierala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národnie spievanky. -MM-
4. september - Jaroslav Augusta (4.9.1878 Humpolec – 28.2.1970 Banská Štiavnica) – akademický maliar, publicista, pedagóg.
Od roku 1892 žil v Rimavskej Sobote, kde chodil do školy a už tu prejavil svoje výtvarné nadanie. V roku 1894 sa rodina presťahovala do Tisovca, kde si jeho otec za prispenia Ivana Daxnera zriadil dielňu na umelú vlnu. Tu maľoval portréty podľa fotografií, o. i. aj portrét Štefana Marka Daxnera. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a v Mníchove a v súkromných školách. V Prahe pôsobil v spolku Detvan. Od roku 1920 bol profesorom kreslenia v Banskej Štiavnici. Objaviteľ Detvy ako maliarskej témy a zakladateľ tamojšej maliarskej kolónie (1901 – 1908). Zorganizoval výstavu slovenských maliarov z Uhorska v Žiline (1903), pričinil sa o založenie Grupy uhorsko-slovenských maliarov. Spolu s bratom Karolom, P. J. Kernom a F. Úprkom založil maliarsku kolóniu vo Važci (1911 – 1914). Ústrednou témou jeho tvorby je predovšetkým Detva, ale aj podsitniansky kraj, Orava, Liptov, Vajnory, Čičmany, Važec. V roku 1962 vydal autobiografickú knihu Spomienky. V roku 1961 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. -MM-
6. september - Elemír Rákoš (14.9.1935 Rimavská Sobota – 6.9.2003 Bratislava) – archivár, historik.
Študoval archívnictvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Celý život pracoval v Štátnom ústrednom archíve SSR (neskôr Slovenskom národnom archíve). Externe prednášal archívnictvo a diplomatiku najnovšieho obdobia na FFUK. Odborne sa zameriaval na otázky archívnej vedy – teórie, metodiky a praxe spracúvania archívnych písomností, cenné sú ním vypracované syntetické a analytické archívne pomôcky, sprievodcovia a katalógy. Bol priekopníkom vydávania prameňov k dejinám 20. storočia. Publikačne bol činný v odborných časopisoch a vyšli mu aj knižné publikácie. Bol prvým predsedom Spoločnosti slovenských archivárov, ktorá každoročne od roku 2007 udeľuje mladým archivárom na jeho počesť Cenu Elemíra Rákoša za najlepšiu štúdiu v odbore archívnictva a pomocných vied historických. V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. -MM-
8. september - Samuel Reuss (8.9.1783 Slovenská Ľupča – 22.12.1852 Revúca) – etnograf, zberateľ rozprávok, historik, ev. kňaz.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, na ev. lýceu v Kežmarku a v Bratislave, neskôr teológiu, filozofiu, filológiu, históriu, botaniku a mineralógiu na univerzite v Jene. V rokoch 1807 – 1809 pôsobil ako kaplán a učiteľ v Tisovci, potom ako farár v Kraskove, od 1812 farár v Revúcej a administrátor Potiskej superintendencie. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, zakladateľ knižnice v Revúcej. Podporovateľ štúrovského programu v revolúcii 1848/1849. Zaoberal sa históriou Slovanov a cirkevnými dejinami. Autor národopisných štúdií, zberateľ ľudovej slovesnosti. Sám si nesmierne cenil ľudové rozprávky, ktoré podľa neho vypovedajú o národnom živote našich predkov. Bol presvedčený o starožitnosti slovenskej kultúry a rozprávky považoval za autentické historické pramene. Jeho pričinením vznikli rukopisné zborníky rozprávok Codex revúcky A, B, C. Jeho menom je pomenovaná Mestská knižnica v Revúcej. -MM-
9. september - Ľudovít Vansa (5.3.1835 Slavošovce – 9.9.1873 Rimavská Píla) – hudobný skladateľ, teoretik, učiteľ a zberateľ ľudových piesní.
Vyštudoval hru na klavír v Hudobno-vzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe -MM-
9. september - Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava – 20.9.1969 Bratislava) – fyzik, pedagóg.
Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií. -MM-
14. september - Jozef Volný (12.3.1819 Spišské Vlachy – 14.9.1878 Ožďany) – hutnícky inžinier.
Modernizátor uhorského železiarstva a hutníctva na Slovensku. Študoval na gymnáziu, vo filozofickom kurze a na právnickej akadémii v Košiciach, na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako banský inžinier Komorského úradu v Banskej Bystrici, tajomník komisára banských miest Ľ. Benického, hutný inžinier v Pohorelej. Po roku 1852 ako riaditeľ zdokonalil železiareň v Betliari, postavil novú vysokú pec, prestaval valcovňu tyčového železa a i., neskôr bol hlavným inšpektorom Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti, potom riaditeľom Salgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Salgotarjáne a v Budapešti. V roku 1876 bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa. Autor knihy, ktorá je venovaná uhorskému banskému zákonodárstvu, článkov o železiarstve a štúdie o prameňoch k dejinám baníctva a hutníctva na Gemeri.. -MM-
20. september - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.
V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné. -MM-
25. september – Vladimír Čaplovič (18.10.1905 Kovačica – 25.9.1963 Bytča) – literárny historik, profesor.
Študoval na FFUK v Bratislave. V r. 1931 – 1932 pôsobil ako učiteľ v Štítniku, v r. 1932 – 1938 ako stredoškolský profesor v Rožňave, od r. 1960 v Bytči. Publikoval príspevky o živote a diele slovenských osobností a štúdie o slovenskej hymnológii v rôznych časopisoch, o. i. v časopise Šafárikov kraj, ktorý aj redigoval v rokoch 1934 – 1938 počas svojho pôsobenia v Rožňave. V Cirkevných listoch vyšiel jeho príspevok o P. Kellnerovi-Hostinskom (1935) a A. H. Škultétym v Rozložnej (1937), bol aj spoluautor publikácie Domica, jaskyňa pravekých tajov (1937) a vydal rukopisný zborník piesní Sama Tomášika (1947). -MM-
26. september - Igor Daxner (26.9.1893 Tisovec – 18.4.1960 Bratislava) – právnik, protifašistický bojovník.
Ľudovú školu navštevoval v Tisovci, študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, v rokoch 1939 – 1945 zastával túto funkciu v Bratislave, po roku 1945 v Prahe. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, pridal sa k čs. legionárom, kde pôsobil ako komisár. V roku 1942 sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, bol väznený, po prepustení vykázaný do Tisovca, kde v okolí Klenovca a Kokavy nad Rimavicou pokračoval v ilegálnej činnosti. Po vypuknutí SNP bol v hodnosti majora ustanovený za vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici a bol zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr pôsobil ako spravodajský dôstojník a náčelník rozviedky 4. partizánskej brigády. Bol vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Čs. vojnovým krížom.. -MM-
29. september - Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista.
Študoval na gymnáziu v Gemeri, v Prešove a Levoči. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Publikoval najmä v časopise Obzor a svoje poznatky z ovocinárstva vydal aj knižne. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším farárom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku.. -MM-