Za VÚC naše pozvanie prijala pani PhDr. Jana Kovácsová, vedúca odboru kultúry a cestovného ruchu. Podujatie pripravila KO JDS Košice za účasti pána predsedu Jána Matúšku a ostatných členov Predsedníctva. Organizačne a moderátorsky bola akciou poverená predsedníčka OO JDS Košice-okolie. Keďže spevácka prehliadka prebiehala v Mesiaci Úcty k starším, hneď v úvode zazneli slová básnika:
”Keď roky tlačia k zemi, boľavé údy kričia - prácou sme zodrané, bolesť ti dušu preniká. Srdce, ten motor života, stále je mladé, vie ľúbiť a rokmi stále viac, deti aj vnúčatá a deti ich detí, veď rod sa rozrastá. Staroba svoje čaro má. Tešíš sa , že sa tešia iní, z radosti iných žiješ, na bolesť zabúdaš. V spomienkach na mladosť do detských čias sa vraciaš, hodnotíš dobré, aj chyby pripúšťaš, mnohé toleruješ, mnohé porovnávaš. Kým seba zvládaš, si šťastný, že tu môžeš byť, životom rodu ešte chvíľu žiť…”
Na prehliadke speváckych skupín seniorov Košického kraja sa predstavilo spolu 12 súborov. Jemné tóny upravených ľudových piesní sa vznášali nad hlavami divákov ako jesenné pohladenie padajúceho lístia v podaní domáceho ženského speváckeho súboru KYSAČANKA hneď na začiatku podujatia. Naše pozvanie prijala aj zahraničná slovenská spevácka skupina HORENKA, ktorá bola založená pred 25 rokmi. Pochádza z Maďarska z dediny Bükkszentkereszt, ktorá leži v Bukových horách, pri meste Miskolc. Ich cieľom bolo a je zachovať si predovšetkým slovenský jazyk a kultúru starých rodičov.
Druhým hosťom, ktorý sa prezentoval na našej prehliadke speváckych skupín bol súbor SENIOR z Liptovského Mikuláša. Počas svojej dvadsať ročnej existencii vystupovali na rôznych akciách v rámci mesta, okresu, kraja. Úzko spolupracujú s Maticou slovenskou. Ďalšie spevácke folklórne skupiny HANIŠŤANKA z Hanisky, Mužská spevácka skupina PEKNÁ DOLINKA z Vlachova, SOBRANČANKY zo Sobraniec, GELNIČANKA z Gelnice, ROZMARIJA z Vinného, spevácky súbor FURČAN z Košíc, HARIHOVČAN z Harichoviec, MILHOSTOVČAN z Trebišova a spevácka skupina OLŠAVA z Ruskova to pekne na pódiu roztočili. Ich rezké, temperamentné ľudové piesne chytili za srdcia prítomných divákov, takže si s nimi veru aj zaspievali.
Malé pohostenie a občerstvenie po skončení akcie navodilo milú a krásnu atmosféru jesenného popoludnia, a tak si naši seniori schuti zaspievali, ba aj zatancovali za hudobného doprovodu primášov speváckych skupín.
Naša vďaka za sponzorstvo patrí VÚC Košického kraja a taktiež predsedovi ZO JDS v Kysaku, aj jeho tímu, ktorí sa o nás všetkých so srdečnosťou postarali.
Podujatie sa skončilo, ale tieto ľubozvučné piesne, ktoré sme si vypočuli, budú ešte dlho rezonovať v našich mysliach a srdciach.
Bernadeta Kažimírová
predsedníčka OO JDS Košice-okolie
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-