a ochotne odpovedala na pripravené otázky:

1. Začali ste v rodnej obci už ako žiačka základnej školy ako nádejná speváčka ľudových piesní a v okrese i na okolí ste sa prezentovali tiež v dobrom svetle. Čo na Vás v tomto období najviac zapôsobilo a na čo si najviac spomínate.

Začalo to tak nevinne, len jednou súťažou a odvtedy to už išlo. Samé vystúpenia v obci, či v okrese. Chodili sme spolu všade s Evkou, boli sme ako také dvojičky. Každý si myslel, že nemôžeme byť priateľky, pretože sme konkurentky, no my sme jedna druhú posúvali ďalej. Stále sme spolu vystupovali, zatiaľ čo naši spolužiaci sedeli doma, my sme chodili na ZUŠ-ku alebo sme tancovali po zábavách.
V tomto období na mňa pôsobili viaceré faktory – rodina, k spevu ma viedla stará mama, ktorá mi od malička spievala, obliekala ma do kroja a učila ma bystränské pesničky. Ale podporovala ma aj celá rodina. Taktiež v škole to bola pani riaditeľka Mgr. Marta Gadušová, ktorá s nami spievala a učila nás pesničky.

2. Rozhodli ste sa po ukončení základnej školy pokračovať v štúdiu na košickom konzervatóriu. Štyri roky štúdia pre Vás iste znamenalo veľa. Povedzte nám bližšie, čo ste študovali, kto bol v tomto čase Vaším najlepším učiteľom a čím vlastne konzervatórium odteraz pre Vás je.

Po ZŠ som nastúpila na Konzervatórium v Košiciach, ale priznám sa, že od tejto školy som očakávala niečo iné. Študujem operný spev, ktorému som sa dovtedy nevenovala. Neskôr som si ale vážnu hudbu zamilovala. V tomto období nastal útlm folklóru, keďže nám ho v škole zakazovali. Nemohli sme spievať ľudové piesne. A možno práve toto „odlúčenie“ malo za úlohu naznačiť mi, aký je pre mňa folklór dôležitý. Aj napriek zákazu, som sa vrátila k spevom, tancom a tradíciám a moje puto je o to silnejšie.

3. Od ukončenia školy uplynulo dosť času, aby ste si rozmysleli, čo ďalej. Mienite v štúdiu pokračovať, alebo ste si vybrali inú cestu?

Momentálne stále študujem na košickom konzervatóriu, som v V. ročníku. Popri škole pracujem v Základnej umeleckej škole v Sečovciach ako učiteľka spevu a klavíra a tiež ako externý zamestnanec v zbore v Štátnom divadle v Košiciach. Môj plán do budúcnosti je dostať sa na vysokú školu. Samozrejme by som si priala aby to bola umelecká vysoká škola, ale dostať sa tam je veľmi ťažké a podarí sa to málokomu.

4. Folklórna skupina Bystränky si už bez Vás nevie ďalšie účinkovanie predstaviť. Ako ste sa zžili s kolektívom starších žien a kde všade Vás spolu videli i počuli vystupovať?

Bystränky sú neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Aj keď sú mnohé súbory, ktoré majú viac členov, väčšie možnosti, čo ide ruka v ruke s kvalitnejšími výkonmi, Bystränky ostanú pre mňa najlepšie. Máme starší kolektív a málo členov a to sú veci, s ktorými by veľa súborov nedokázalo bojovať, no my sa nejako stále predierame tým našim svetom showbiznisu :). Ale hlavné je, že to robíme s radosťou a láskou k folklóru. S kolektívom starších žien som sa zžila veľmi dobre, lebo s nimi nikdy nie je nuda. Spolu sme vystupovali a mohli nás vidieť už v celom Gemeri, ale aj v Košiciach, v Heľpe či v Hermanovciach, v Maďarsku...

5. Povedzte, ako ste si zvykli na kombináciu s folklórom žiť a v škole sa zaoberať aj vážnou hudbou a ako to spolu ide teraz?

No, myslela som si, že sa to dá skombinovať, doma spievať ľudovky a v škole vážnu hudbu, no v škole boli rázne proti tomu, a tak som na jeden čas prestala chodiť do súboru a vyhýbala som sa folklóru. No po čase mi folklór začal chýbať, a tak som opäť začala chodiť s Bystränkami. Ako som už spomínala, je to veľmi zložité skombinovať folklór s vážnou hudbou a keď chcete robiť obe veci profesionálne, je to nemožné. Vážnu hudbu milujem a určite sa s ňou nechcem rozlúčiť, ale zanechať folklór – ľudovú pieseň, kroje, tance, zvyky to je pre mňa nepredstaviteľné. Nedá sa to, je to vo mne a navždy bude. Čiže rozhodnutie je náročné a ovplyvní celý môj život.

6. Prezraďte nám svoje tajné želanie ako speváčka.

Myslím si, že moje tajné želanie je jasné! Spievať v divadle nádherné árie a prísť domov, obliecť sa do kroja a spievať ľudovky. No ostane to asi len zbožným želaním.

„Dominika, po minuloročných maturitách momentálne pokračuje v štúdiu na košickom konzervatóriu. Je v V. ročníku spolu s Evkou Dovcovou. Hoci už nie sú nerozlučné dvojičky, ako tomu bolo na základnej škole, ich priateľstvo stále pretrváva. Dominika si v prvom roku štúdia na konzervatóriu akoby nevedela nájsť miesto, alebo prísť na to svoje. Postupne v druhom ročníku našla cestu k vážnej hudbe a myslím si, že jej aj dosť podľahla. Ale samozrejme aj láska k folklóru pretrváva a sama vidím aké je pre ňu ťažké zosúladiť tieto jej dve veľké záľuby. V škole to kvôli jej láske k folklóru nemá ľahké, sama vidím, že sa preto trápi. No má pred sebou ešte skoro rok a pol štúdia a snáď čas všetko ukáže a Dominika sa sama rozhodne akou cestou sa vydá. Určite bude rozhodujúce na akú vysokú školu sa dostane. Viem, že jej snom je dostať sa na VŠMU v Bratislave, AMU v Prahe alebo JAMU v Brne. Celá rodina ju určite budeme v tomto podporovať a držať jej palce a ktovie kde ju vietor zaveje, možno ostane v rodnej dedine a bude sa venovať jej druhej (alebo prvej?) láske - folklóru.

Dievčatá sa v rámci školských aktivít zúčastňujú aj rôznych vystúpení. Pred Vianocami spievali v zbore so štvoricou Kanaďanov THE TENORS, každoročne absolvujú množstvo predviančných vystúpení, minulého roku bol pre ne určite zaujímavým predvianočný koncert, ktorý sa konal vo väznici v Košiciach – Šaci. Vystupovali tiež v opernom predstavení v Maďarsku, v Šoproni, pôsobili v gregoriánskom zbore, s ktorým absolvovali množstvo vystúpení na Slovensku, ale aj v Belgicku“, povedala na záver Dominikina mama, pani Ľubica Ďurská.

Otázky pripravil a za odpovede Dominike Ďurskej ďakuje 

Ondrej Doboš