„V stredu 18. novembra
sa bude konať ďalší z cyklov folklórnych večerov pod názvom U nás taká obyčaj, kde sa predstaví folklórna skupina Bučina z Pače. Pre tento večer skupina pripravila obrad tlačenia kapusty v pačanských rodinách obvyklým spôsobom, ktorý sa v minulosti dodržiaval v každej rodine. Avšak už ráno od 8.30 hod. počas troch dní v našich priestoroch čakajú na deti z rožňavských škôl tvorivé dielne venujúce sa tradičným remeslám. Každé dieťa si okrem silného zážitku z práce na hrnčiarskom kruhu, krosnách, či s drevom odnesie aj vlastnoručne zhotovený tradičný výrobok. Počas týchto dní si zopakujú aj pohybové aktivity v rámci projektu Gemer tancuje II,“ uvádza pracovníčka GOS Mária Hlaváčová.
19. novembra po skončení detských tvorivých dielní
vystriedajú tieto pracovné stoličky dospelí milovníci tradičného remesla, ktorí sa budú môcť priučiť v tkáčskej dielni navíjať osnovy na krosná. Vo večerných hodinách sa bude kine Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera premietať pôvodný slovenský hudobno-tanečný film Tanec medzi črepinami, kde si priaznivci hudobno-tanečného umenia prídu na svoje.
„V piatok 20. novembra sa bude už od rána pracovať
v detských dielničkách tradičných remesiel a o 14.00 hodine prostredníctvom folklórnych kolektívov ožije átrium Domu tradičnej kultúry Gemera, ktoré sa premení na malé folklórne mestečko plné dobrej nálady a gemerských špecialít. Večer o 18.00 hodine slávnostne otvoríme výstavu fotografií svadobných krojov fotografa Jozefa Spišáka s názvom I partu i veniec pre teba mládenec „ vymenúva bohatý sprievodný program Mária Hlaváčová.
Sobota 21. novembra bude už tradične patriť galaprogramu
s názvom „Čo starí pamätajú, mladí zachovajú“, ktorý začne o 17.00 hodine v divadelnej sále OKC v Rožňave. V dvojhodinovom programe pod režijnou taktovkou Andreja Sýkoru sa predstaví 15 folklórnych kolektívov. Folklórne skupiny Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Genšenky z Honiec, Gočovan z Gočova, Hôra z Rejdovej, Hrabina z Nižnej Slanej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Slanka z Nižnej Slanej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Stromíš z Vlachova, folklórne súbory Dubina z Rožňavy, Gemer z Dobšinej, Haviar z Rožňavy. Hosťom programu 21. ročníka festivalu bude folklórny súbor Rimavan z Rimavskej Soboty. Hovoreným slovom bude program sprevádzať Katarína Birková.
Záujemcovia si môžu vstupenky zakúpiť v pokladni divadla Actores.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja.
Kontakt:
Mgr. Mária Hlaváčová, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave , +421 902 268 294

































Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a mesto Rožňava Vás srdečne aj tento rok pozývajú v dňoch 18.- 21. novembra na ďalší, už 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a