Mestské divadlo ACTORES Rožňava uvedie v slovenskej premiére 3. novembra 2015 o 19.00 hod. a v II. premiére 20. novembra 2015 o 19.00 hod. hru v réžii Tatiany Masníkovej STANICA ZOO alebo ZA VŠETKO MÔŽE DAVID BOWIE".Mestské divadlo ACTORES prináša na slovenskú scénu zdramatizovaný svetoznámy autobiografický román Christiane Felscherinowovej zostavený zo sérii reportáží, ktorý okamžite v sedemdesiatich rokoch obletel svet a stal sa legendárnou výpoveďou o probléme mladistvých s narkotikami. Román sa dočkal aj slovenského uvedenia, keď vydavateľstvo PREMEDIA prinieslo v tomto roku tento román v slovenskom preklade..
V réžii Tatiany Masníkovej sa v hlavných úlohách predstavia noví hosťujúci herci divadla ACTORES - Anna Čujová (posl.konzevatória), Matej Struhár (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici) a Jozef Pavol Komiňák (absolvent Akadémie Umení v B. Bystrici), Sofia Huráková.
Ďalej hrajú herci divadla ACTORES: Ivana Krajňáková, Atilla Bocsárszky a Róbert Kobezda.
Inscenácia vzniká s prispením Ministerstva kultúry SR.
Stručne o autorke románu:
Christiane F., celým menom Christiane Vera Felscherinow je ústrednou postavou úspešnej knihy My deti zo stanice ZOO a neskôr rovnako úspešného filmu. Christiane F. je autentickou postavou, podkladom pre knihu aj pre film je jej autobiografické rozprávanie o svojom osude.
Vo veku šiestich rokov sa rodina prisťahovala na už vtedy problematické sídlisko Gropiusstadt v západoberlínskej štvrti Neukölln. Pri jednej príležitosti, kedy ju otec fyzicky ohrozoval, sa (neúspešne) pokúsila vyskočiť z okna bytu na 11. poschodí.
Rodinné problémy, najmä násilie proti deťom, je v tom čase v Nemecku ešte tabu. Christiane F. nevidí východisko a dostáva sa vo veku dvanásť rokov do drogovej scény. Najprv je to hašiš, marihuana, vo veku štrnástich rokov sa zoznamuje s heroínom. Aby si svoje dávky mohla zaobstarať, začína prostituovať na neslávne známej západoberlínskej železničnej stanici Bahnhof ZOO. Jej medzitým rozvedená matka si to všíma až o dva roky neskôr.
Roku 1978, vo veku šestnástich rokov, vypovedá Christiane F. v jednom súdnom procese ako svedkyňa. Jej výpoveď zaujme dvoch reportérov známeho časopisu Stern, ktorí chcú interview a pozvú ju na dve hodiny na rozhovor. Z dvoch hodín sú dva mesiace a neskôr autobiografické dielo, ktoré v istom zmysle slova zvrátilo vtedajšie názory západonemeckej spoločnosti na mladistvých, ktorí sú závislí na drogách. Zo seriálu v časopise sa stala kniha, ktorá bola neskôr sfilmovaná.
Hrdinka knihy (a filmu) v nasledujúcich rokoch prežila turbulentný čas v USA a v Grécku, vrátila sa však do Berlína a po niekoľkých protidrogových liečbach sa oslobodila zo svojej závislosti na nich. Roku 1996 porodila syna Jana-Niklasa.
V roku 2008 nemecké úrady zobrali do svojej opatery je maloletého syna po zistení, že má opakovane problémy s drogami.
Realizačný tím:
Dramatizácia: Tatiana Masníková
Dramaturgia: Elena Knopová
Kostýmy a réžia: Tatiana Masníková
Scéna: Latócky Katalin a.h., Atilla Bocsárszky
HRAJÚ: Anna Čujová (posl.konzevatória), Matej Struhár (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici) a Jozef Pavol Komiňák (absolvent Akadémie Umení v B.Bystrici), Sofia Huráková a.h., Ivana Krajňáková, Atilla Bocsárszky a Róbert Kobezda
O DIVADLE ACTORES:
Profesionálne Mestské divadlo ACTORES doposiaľ počas svojej dvadsaťročnej existencii vytvorilo päťdesiatku inscenácií, ktoré boli prezentované nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Vo svojich inscenáciách prináša aktuálne témy, využíva nové postupy a formy divadelného jazyka, improvizáciu, scénický pohyb, akrobaciu a tanec. Oslovuje dospelého i detského diváka. Repertoár divadla tvoria aj autorské predstavenia a predstavenia bez slov.
Názov divadla ACTORES pochádza z latinského jazyka a jeho význam v preklade vyjadruje herca, obetavo oddaného svojej umeleckej práci, tvorbe, divadlu, publiku. ACTORES vzniklo v septembri roku 1994, keď herci prešovských a košických divadiel (absolventi umeleckých škôl) pociťovali potrebu založiť komorný súbor s cieľom plnohodnotnej experimentálnej tvorivosti podľa vzoru svetoznámeho poľského divadla S. I. Witkiewicza nachádzajúceho sa v malom mestečku Zakopane. Toto divadlo ukázalo, že dobré profesionálne divadelné súbory nemusia zákonite sídliť len vo veľkých mestách.
Počas svojej histórie sa ACTORES na Slovensku zaradilo do divadelnej obce, prezentovalo svoje autorské predstavenia v zahraničí na rôznych medzinárodných festivaloch a získalo niekoľko ocenení. Medzi nimi: Cenu za najlepšiu medzinárodnú produkciu, ocenenie za najlepšiu réžiu a hereckú cenu zahraničnej divadelnej kritiky za najoriginálnejšie herecké výkony.
Okrem divadelnej činnosti, členovia divadla pripravujú rôzne kultúrne a umelecké podujatia nevynímajúc medzinárodné prehliadky, charitatívne akcie, výchovné koncerty a tanečné vystúpenia pre školy... ACTORES je organizátorom dvoch medzinárodných podujatí - medzinárodného džezového festivalu GemerJazzFest, ktorého sa napríklad už zúčastnili hudobníci zo Slovenska, krajín V4 a USA. Druhým významným podujatím je septembrový medzinárodný festival alternatívnych divadiel TEMPUS ART. Jeho existencia je však neistá. Svojou činnosťou divadlo zviditeľňuje mesto, krajinu a vlastnú organizáciu. Zároveň zvyšuje kvalitu života nielen miestnej komunity
Róbert Kobezda
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).