V sobotu sa uskutoční v Rožňave konferencia Csemadoku a na nedeľu 8. júla 2017 od 16.00 je v gombaseckom prírodnom amfiteátry prichystaný bohatý kultúrny program.
Vráťme sa však prostredníctvom spomínaného poltáru do rokov predchádzajúcich a pripomeňme si niektoré zaujímavé roky i vystupujúcich zopár fotografiami.
Festival sa od roku 1955 organizuje každoročne v začiatkom leta v stredisku Gombasek vo vynovenom amfiteátri. Nachádza sa v úzkom Slanskom kaňone a Silickou planinou a stredisko je miestnou časťou obce Slavec.
Hlavným cieľom podujatia je zachovávanie tradícií a organizovanie medzinárodné stretnutie ľudových, folklórnych a umeleckých tanečných a speváckych súborov a skupín, ako aj sólistov a umelcov iného charakteru, stretnutie Maďarov žijúcich na Slovensku v prekrásnom prostredí.
Sprvu regionálny a neskôr celoslovenské kultúrne slávnosti majú už viac ako polstoročnú históriu. Festival je zameraný najmä na ľudové umenie a kultúru. Vystupujú na ňom najlepšie kultúrne a ľudové súbory z celého Slovenska i zahraničia (tanečné, spevácke i dramatické skupiny), ako aj hudobné skupiny. V rámci programu dostávajú možnosť prezentovať svoju činnosť bábkové divadlá, tanečné domy a organizujú sa aj výstavy ľudových remesiel.
Slávnosti v Gombaseku boli vždy považované za fórum na prezentáciu ľudového umenia a predovšetkým rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi a národnosťami. To sa týka nielen vystupujúcich kolektívov ale i návštevníkov festivalu.
FOTO: Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965
V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu Csemadok S úspechom vystúpili chlapci a dievčatá z ľudového súboru Csemadoku z Horného Žitného ostrova so sídlom v Šamoríne v pásme spevu a tanca Slávnosť vinobrania. Foto: Archív TASR, autor F.Schingler, 20.júna 1960
Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965
V prírodnom amfiteátri v Gombaseku, okr, Rožňava sa 6. 7. 96 začali dvojdňové 41. Celoslovenské kultúrne slávnosti Maďarov na Slovensku Gombasek ’96, ktoré sú venované 1100. výročiu príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny. Atraktívny pre účastníkov slávností bol sobotňajší (6.7.96) popoludňajší programový blok Tak bojovali, členovia spoločnosti nositeľov tradícií, Zväzu maďarských kaskadérov a jazdeckej školy Krv Arpáda v ňom priblížili bojové umenie starých Maďarov. Foto: Archív TASR, autor M.Kapusta, 6.júla 1996.
FOTO: Mierovou manifestáciou pracujúcich a mládeže a gálaprogramom pod názvom Vo svetle mieru1 vyvrcholili 29.júna v Gombaseku 31.kultúrne slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR, venované 65.výročiu založenia KSČ a medzinárodnému roku mieru. Predpoludním v programe Deti deťom vystúpil súbor Pitypang z Galanty. Foto: Archív TASR, autor S.Písecký, 10.júla 1986.
FOTO: Gombasek 89. Medzi zahraničnými folklórnymi súbormi bol aj súbor Pektorzín z PĽR. Foto: Archív TASR, autor S. Písecký, 25.júna 1989.

FOTO: V sobotu 29. a v nedeľu 30. júna boli v Gombaseku neďaleko Rožňavy tradičné slávnosti piesní a tancov. Vyše 15.000 návštevníkom sa predstavili v prvý deň popredné súbory z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor G. Bodnár, 30.júna 1968.
Pripravi: MG od
Zdroj: vtedy.sk







































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-