 |
 |
 |
||
| V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu Csemadok, usporiadané v rámci osláv 15. výročia oslobodenia naše] vlasti Sovietskou armádou. Členky súboru Čierťažeň zo Šafárikova, ktorý vystúpil na slávnostiach s tancom Poď medzi nás s veľkým úspechom, krátko pred vystúpením. Zľava Táňa Šimková, Anna Senková a Viera Krajcová. Foto: Archív TASR, autor F. Schingler, 20.júna 1960. | V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a Slovenský súbor Čierťažeň zo Šafárikova pri tanci Poď medzi nás, ktorý mal veľký úspech. Foto: Archív TASR, autor F. Schingler, 20.júna 1960 | V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov. Súbor maďarskej jedenásťročnej strednej školy zo Šafárikova v pásme spevu a tanca Večer na salaši. Foto: Archív TASR, autor F.Schingler, 20.júna 1960 |
V sobotu sa uskutoční v Rožňave konferencia Csemadoku a na nedeľu 8. júla 2017 od 16.00 je v gombaseckom prírodnom amfiteátry prichystaný bohatý kultúrny program.
Vráťme sa však prostredníctvom spomínaného poltáru do rokov predchádzajúcich a pripomeňme si niektoré zaujímavé roky i vystupujúcich zopár fotografiami.
Festival sa od roku 1955 organizuje každoročne v začiatkom leta v stredisku Gombasek vo vynovenom amfiteátri. Nachádza sa v úzkom Slanskom kaňone a Silickou planinou a stredisko je miestnou časťou obce Slavec.
Hlavným cieľom podujatia je zachovávanie tradícií a organizovanie medzinárodné stretnutie ľudových, folklórnych a umeleckých tanečných a speváckych súborov a skupín, ako aj sólistov a umelcov iného charakteru, stretnutie Maďarov žijúcich na Slovensku v prekrásnom prostredí.
 |
 |
 |
||
| V nedeľu 5. júla sa konali v malebnom prostredí neďaleko jaskyne Gombasek slávnosti piesní a tancov Kultúrneho spolku maďarských pracujúcich-Csemadok. Záber z vystúpenia poľského súboru z Českého Těšína. Foto: Archív TASR, autor M.Tuleja, 5.júla 1964 | Prírodný amfiteáter v Gombaseku bol 3. a 4. júla dejiskom XI. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR. Romantické údolie neďaleko Plešiveckej planiny navštívilo 15.000 milovníkov ľudových piesní. Z vystúpenia súboru z Janíka. Foto: Archív TASR, autor G.Bodnár, 4.júla 1966. | V dňoch 1. a 2.júla bola v malebnom prostredí Slovenského krasu v Gombaseku vo Východoslovenskom kraji tradičná celoslovenská slávnosť piesní a tancov, ktorú usporiadali k 40.výročiu založenia KSČ Ústredný výbor Csemadoku a Okresný výbor KSS v Rožňave. Záber z vystúpenia súboru Csemadok z Rimavskej Soboty. Foto: Archív TASR, autor M.Tuleja, 1.júla 1961. |
Sprvu regionálny a neskôr celoslovenské kultúrne slávnosti majú už viac ako polstoročnú históriu. Festival je zameraný najmä na ľudové umenie a kultúru. Vystupujú na ňom najlepšie kultúrne a ľudové súbory z celého Slovenska i zahraničia (tanečné, spevácke i dramatické skupiny), ako aj hudobné skupiny. V rámci programu dostávajú možnosť prezentovať svoju činnosť bábkové divadlá, tanečné domy a organizujú sa aj výstavy ľudových remesiel.
Slávnosti v Gombaseku boli vždy považované za fórum na prezentáciu ľudového umenia a predovšetkým rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi a národnosťami. To sa týka nielen vystupujúcich kolektívov ale i návštevníkov festivalu.
FOTO: Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965
V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu Csemadok S úspechom vystúpili chlapci a dievčatá z ľudového súboru Csemadoku z Horného Žitného ostrova so sídlom v Šamoríne v pásme spevu a tanca Slávnosť vinobrania. Foto: Archív TASR, autor F.Schingler, 20.júna 1960
Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965
V prírodnom amfiteátri v Gombaseku, okr, Rožňava sa 6. 7. 96 začali dvojdňové 41. Celoslovenské kultúrne slávnosti Maďarov na Slovensku Gombasek ’96, ktoré sú venované 1100. výročiu príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny. Atraktívny pre účastníkov slávností bol sobotňajší (6.7.96) popoludňajší programový blok Tak bojovali, členovia spoločnosti nositeľov tradícií, Zväzu maďarských kaskadérov a jazdeckej školy Krv Arpáda v ňom priblížili bojové umenie starých Maďarov. Foto: Archív TASR, autor M.Kapusta, 6.júla 1996.
FOTO: Mierovou manifestáciou pracujúcich a mládeže a gálaprogramom pod názvom Vo svetle mieru1 vyvrcholili 29.júna v Gombaseku 31.kultúrne slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR, venované 65.výročiu založenia KSČ a medzinárodnému roku mieru. Predpoludním v programe Deti deťom vystúpil súbor Pitypang z Galanty. Foto: Archív TASR, autor S.Písecký, 10.júla 1986.
FOTO: Gombasek 89. Medzi zahraničnými folklórnymi súbormi bol aj súbor Pektorzín z PĽR. Foto: Archív TASR, autor S. Písecký, 25.júna 1989.
FOTO: V sobotu 29. a v nedeľu 30. júna boli v Gombaseku neďaleko Rožňavy tradičné slávnosti piesní a tancov. Vyše 15.000 návštevníkom sa predstavili v prvý deň popredné súbory z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor G. Bodnár, 30.júna 1968.
Pripravi: MG od
Zdroj: vtedy.sk
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.