Súbor, ktorý má za sebou množstvo vystúpení na rôznych úrovniach nielen v regióne, ale i po Slovensku a tiež v zahraničí. Niektorí súčasníci hovoria, že jeho predchodcom bola Jánošíkova družina. Obec sa na túto slávnosť pripravila ako sa patrí. Veď mala aj prečo, keď vo svojom strede má najkrajší poklad slovenskej ľudovej kultúry v podobe odevov, piesní, zvykov, postavami krásnych žien i mohutných "chlopov" s ich nenapodobiteľným spevom, akým ohúrili široko ďaleko zvedavých divákov, ktorí spomínajú na nich dodnes. Nezabudnuteľný zážitok a krásne spomienky majú členovia skupiny na vystúpenie v rámci slovenského festivalu v New Jersey, ako aj na účinkovanie na Červenom námestí pod Kremľom v Rusku. Pre tých menej informovaných pripomeniem, že folkloristi zo Šumiaca sa stali laureátmi mnohých súťaží.
Aj preto prišli do Šumiaca, obce pod Kráľovou hoľou, 15. júla 2017 zablahoželať aj finalisti televíznej šou Zem spieva - banskobystrický FS Urpín a Horehronskí chlopi, zoskupenie, ktoré tvoria speváci z horehronských dedín Vernár, Telgárt, Pohorelá a aj Šumiac. Počas programu prevzali ocenenia zaslúžilí členovia FS Šumiačan. Ocenenia prevzali bez ohľadu na to, či sú aktívni vo FS alebo dôchodcovia a tiež aj potomkovia už zosnulých členov súboru.
Na históriu tohto súboru si s hrdosťou zaspomínal aj režisér a choreograf FS Šumiačan Marian Čupka: "Prvý súbor, čo bol na Šumiaci, sa volal Jánošíkova družina a v roku 1946 ho založil Juraj Čupka, môj otec, ktorý sa neskôr stal zakladajúcim členom SĽUK-u. Toto teleso preto zaniklo v roku 1949, nemal ho kto viesť. Kým vystupovalo, účinkovalo napríklad na prvom výročí oslobodenia v Prahe, kde vyznamenávali všetkých generálov z druhej svetovej vojny. Vystupovalo po celej republike." Vznik FS pod dnešným názvom sa datuje do roku 1957. "Vtedy sa mladý učiteľ Ján Molent vrátil z vojny a oslovil zakladajúcich členov súboru. Tu sa spievalo všade, v domoch, na horách, pri kosení, hrabaní. Prišiel a povedal vetu: "Zakladáme súbor, aby sa naše piesne a tance dostali za hranice nášho chotára a hoci aj do celého sveta," priblížil Čupka.
V dnešnej dobe má súbor okolo tridsať členov. Vedúcim je Šimon Károly a spoluúčinkuje ľudová hudba Pokošovcov zo Šumiaca.
O budúcnosť FS Šumiačan sa neobávame. "Našťastie, sme silná generácia, ktorá dokáže naviazať na seba mladých. S nimi treba ešte popracovať, ale keď budú s nami chodiť, nalepí sa na nich to vzácne, čo máme. Naša výhoda je to, že máme dar od Boha, narodili sme sa v tvrdých podmienkach. Naše hlasy nie sú ostré ako pílky, ale krásne malebne zabalené tak, ako naša Kráľová hoľa do týchto nádherných hôr," dodal Čupka.
Podľa neho aj preto neoficiálnu hymnu Na Kráľovej holi, ktorá napĺňa hlbokú myšlienku slovenskej národnosti, prijmú ľudia skôr od spevákov z dedín spod tejto dominanty Horehronia a srdečnejšie, ako keď ju spieva niekto iný. Náš spolupracovník Peter Poboček nám niekoľkými fotografiami dokresľuje nielen atmosféru osláv 60. výročia vzniku FS Šumiačan, ale aj jeho dnešných protagonistov.
Spracoval Ondrej Doboš, fotografie Peter Poboček
FOTOGALÉRIA Z OSLÁV
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.