V novembri 2019 uplynie 30 rokov od pohnutých udalostí, ktoré verejnosť pozná ako „nežnú“ revolúciu, ktorá v roku 1989 nenásilne zmenila politický režim v bývalom Československu. Nemenej známe je aj označenie ako „revolučná jeseň 1989“. Za všetkým sa však jednoznačne ukrývali snahy zmeniť skostnatený spoločenský režim a priniesť také spoločenské hodnoty, ktoré počas 40-tich rokov charakter vtedajšieho režimu nepripúšťal, a to slobodu a demokraciu.
Pád komunistického režimu je spájaný hlavne s masovými demonštráciami, ktoré zahájili študenti vysokých škôl 16. novembra 1989 v Bratislave, ale predovšetkým 17. novembra 1989 v Prahe. Napriek tomu, že voči študentom zasahovali bezpečnostné jednotky, revolúcia dostala pomenovanie ako „nežná“ či „zamatová“, pretože zmeny ktoré priniesla obsahovali prvky dohody a reformy. Od roku 2001 je na Slovensku 17. november štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu.
Novembrové udalosti v hlavnom meste vtedajšieho Československa zákonite ovplyvnili dianie aj v ďalších mestách republiky, Rimavskú Sobotu nevynímajúc.
Gemersko-malohontské múzeum si v mesiaci november pripomína 30. výročie tejto revolúcie a pri tejto príležitosti usporiada dňa 20. novembra 2019 o 9.00 hod. podujatie s názvom „Revolučná jeseň 1989 v Rimavskej Sobote – diskusia o novembrových udalostiach“. Svoje spomienky prítomným priblížia priami účastníci novembrových udalostí v Rimavskej Sobote – Jozef Tokár a Marian Lacko. Bude to pohľad na uvedenú tému z dvoch rôznych uhlov, a to z pohľadu človeka, ktorý udalosť dokumentoval a človeka. ktorý sa stal tribúnom revolúcie.
Jozef Tokár pôsobil ako metodik v Okresnom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Popritom zhotovoval fotografické a neskôr aj audiovizuálne záznamy zo spoločenského diania v meste Rimavská Sobota. V novembri 1989 zachytil na VHS kameru, pravdepodobne ako jediný, atmosféru a revolučné novembrové udalosti v Rimavskej Sobote. Diskusia bude doplnená autentickým filmom z jeho dielne.
Marian Lacko v tom období pracoval v Dome kultúry v Rimavskej Sobote. Intenzívne sledoval a prežíval novembrové udalosti spolu so svojimi priateľmi a aj napriek zastrašovaniu sa zúčastnil generálneho štrajku, ktorý bol vyhlásený na 27. novembra 1989 o 12:00 hod. Miestom štrajku bol priestor dnešného parkoviska pri supermarkete Billa, pri vtedajšej tabakovej továrni (tento priestor bol dovtedy každoročne využívaný na prvomájové oslavy, tu sa sústreďovali všetci ich účastníci). Marian Lacko bol oslovený, aby celý priebeh štrajku moderoval a hlavne aby prečítal demokratické požiadavky Občianskeho fóra. Túto výzvu prijal, a tým sa stal tribúnom novembrových udalostí v Rimavskej Sobote.
Týmto typom podujatia chceme priblížiť atmosféru novembrových dní v našom meste hlavne mladej generácii. Diskusia ponúka jedinečnú možnosť dozvedieť sa skutočne autentické informácie o historických udalostiach z konca 20. storočia. Napriek tomu, že ide o pomerne mladé historické obdobie, je potrebné o ňom hovoriť, pretože sa vtedy zásadne zmenil nielen politický režim, ale aj každodenný život v spoločnosti. V rámci diskusie bude iste priestor nielen spomínať na jeseň 1989, ale tiež zhodnotiť uplynulých 30 rokov politického i spoločenského života tak v meste Rimavská Sobota, ako aj na Slovensku.
Účasť na podujatí z kapacitných dôvodov prosíme nahlásiť vopred na telefónnom čísle 047/56 32 741 alebo 0949/485 803.
Počas celého mesiaca november bude zároveň atmosféru revolučnej jesene v Rimavskej Sobote pripomínať aj predmet mesiaca, ktorý predstavuje súbor 11-tich dobových fotografií z tohto obdobia. Ich autorkou je fotografka múzea Júlia Ferleťáková. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea sú vystavené od 2. novembra do 1. decembra 2019.
PhDr. Elena Lindisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.