za rok 2016 za akvizíciu zbierky potápačskej techniky, ktorú začiatkom roka 2017 predstavila aj v rámci výstavy.
V septembri múzeum oslávi 135 rokov svojej existencie. Svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku. Tejto významnej historickej udalosti bude venovaná výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorej vernisáž sa uskutoční 14. septembra 2017 o 15.00 hod. Slávnostná vernisáž výstavy bude zahájená harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - Adriany Antalovej. Výstava predstaví históriu múzea od jeho založenia v roku 1882 a viac ako 60 zbierkových predmetov z odborov prírodné vedy, archeológia, história, etnológia, dejiny umenia a historický knižničný fond, ktoré majú nadregionálny význam, resp. sú svojou múzejnou hodnotou výnimočné a raritné do takej miery, že je ich možné označiť prívlastkom „naj“ (napr. najťažší, najmenší alebo najstarší zbierkový predmet, ale i najnovšie akvizície a mnoho ďalších).
Výstava „Policajné symboly zo sveta. Zo zbierky Dr. Lászla Szilasa z Ostrihomu" predstaví rovnošaty a saká policajtov a colníkov z rôznych krajín, medzi nimi napríklad uniformu Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky alebo uniformu belgickej kráľovskej polície. Vystavené sú dôstojnícke čiapky, ako nemecká, švajčiarska alebo francúzska policajná čiapka, a tiež čiapka pracovníka jordánskej kráľovskej polície alebo čiapka colníka v Andorre. Vo veľkom počte sú vystavené nášivky na rukávy z Ameriky a Európy. Kuriozitami sú kovové odznaky a vyznamenania a zápalkové škatuľky s vyobrazením maďarských uniforiem. Výstava potrvá do 31. októbra 2017.
Do 31. októbra 2017 sme predĺžili výstavu „Malenkij robot (1945 - 1949). V zajatí sovietskych lágrov“, ktorej autorom je Vladimír Lehotai z Uzovskej Panice. Prostredníctvom výstavy návštevníci získajú informácie o živote v lágroch a o osobných príbehoch niektorých účastníkov z okolia Rimavskej Soboty. Koniec druhej svetovej vojny (1939 - 1945) a príchod Červenej armády na územie dnešného Slovenska pre mnohých neznamenal oslobodenie. Sovietski vojaci odvliekli civilných občanov nemeckého a tiež aj maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho zväzu na tzv. „malenkij robot“, t. j. na malú robotu. No mnohí sa domov už nikdy nevrátili...
Predmetom mesiaca september bude relikvia blahoslavenej Zdenky Schelingovej, ktorá sa stala obeťou prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Po odsúdení za velezradu (17. júna 1952) bola väznená v Rimavskej Sobote až do apríla 1953. Relikviu zapožičala Rímskokatolícka cirkev v Rimavskej Sobote.
Všetkých srdečne pozývame na oslavy 135. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea a prehliadku výstav.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.