V úvode výstavy sa návštevník oboznámi s históriou múzea od jeho založenia v roku 1882. Na výstave bude verejnosti predstavených viac ako 60 zbierkových predmetov z odborov prírodné vedy, archeológia, história, etnológia, dejiny umenia a historický knižničný fond.
Na pripravovanej výstave budú prezentované také zbierkové predmety, ktoré majú nadregionálny význam, resp. sú svojou múzejnou hodnotou výnimočné a raritné do takej miery, že je ich možné označiť prívlastkom „naj“. Na výstave si bude návštevník môcť prehliadnuť najťažší zbierkový predmet, najmenší zbierkový predmet, najstarší zbierkový predmet, najväčšiu, najmenšiu a najstaršiu hlinenú nádobu, najstarší zbierkový predmet zhotovený ľudskou rukou, najstaršiu textíliu, najznámejšiu westernovú pušku, najfarebnejšie taniere, najstaršie zaevidované zbierkové predmety, najväčší a najmenší obraz, najväčšiu, najmenšiu a najhrubšiu knihu a pod. Prezentované budú aj najnovšie akvizície zbierkových predmetov z jednotlivých fondov, ako aj najnovšie reštaurované zbierkové predmety z fondu história umenia.
Výstava potrvá do 30. novembra 2017. Navštíviť ju môžete od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00, a v septembri aj počas víkendov od 9:00 do 17:00.
PhDr. Alexander Botoš,
archeológ, vedúci vedecko-výskumného oddelenia GMM
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa