piatok, 06 máj 2011 13:27
Horúce slnko a tajomné diamanty ... cez optiku Alexandra Jirouška a bez peňazí Doporučený
Napísal(a) Tatiana achňáková
Nezohnali ste pred rokom letenku a nemohli ste sa popri zápasoch našich futbalistov kochať krásami najjužnejšej krajiny afrického kontinentu? Smola. Máme však pre vás akúsi náhradu, takmer neodolateľnú. 11. mája 2011 o 16,30 hod. Vás srdečne privítame v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kde sa uskutoční beseda spojená s výstavou „Južná Afrika“, ktorú zdokumentoval významný slovenský fotograf Alexander Jiroušek.
Alexander Jiroušek, výtvarník – fotograf, ktorý sa od roku 1975 venuje fotografickej tvorbe ako výtvarník v slobodnom povolaní. Jeho fotografie sú súčasťou vyše 130 publikácií.
Za dlhoročnú fotografickú tvorbu mu udelili v roku 2004 Cenu Mesta Košice a v roku 2005 Cenu Fair Play Slovenského olympijského výboru za dlhoročnú propagáciu Slovenska a fotografovanie Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, nepretržite od roku 1967.
„Juhoafrická republika patrí medzi najvyspelejšie africké štáty. Pre našinca, obyčajného človeka, takmer nedosiahnuteľná krajina,“ hovorí pracovníčka knižnice a pokračuje „Mnohí si však šetrili financie na majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa uskutočnili minulý rok a aspoň na chvíľu nazreli do tejto krajiny. Pre všetkých, ktorí sa chcú niečo dozvedieť, sme pripravili zaujímavé rozprávanie doplnené výstavou fotografií, ktoré sa zrodili v roku 2007, počas potuliek po tejto rozsiahlej krajine,“ dodala Tatiana Bachňáková. „Samotný autor sa tam dostal zaujímavým spôsobom. Nielen priami účastníci vernisáže, ktorá bude spojená s besedou neoľutujú čas strávený s autorom v knižnici , ale aj poslucháči internetového rádia sa opäť budú môcť zapojiť do diskusie a získať pohľad na tajomnú krajinu,“ prezradila po úvodnom stretnutí s autorom riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Kyselová.
Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Výstavy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.