múzea - Historického múzea v Bratislave. Poškodené archeologické zbierkové predmety v počte 20 ks boli ošetrené v SNM Archeologickom múzeu v Bratislave v rokoch 201242013 a následne vrátené SNM Múzeu Betliar.“
Pomoc pri odbornom ošetrení zbierkových predmetov poskytli aj múzejné inštitúcie zo zahraničia. Ešte začiatkom roka podpísalo SNM zmluvu o spolupráci s Technickým múzeom v Brne, ktoré je metodickým centrom pre konzervovanie v Českej republike a zameriava sa najmä na odborné ošetrenie zbierkových predmetov z kovov. Na základe uzatvorených zmluvných vzťahov bolo do Brna odvezených 30 ks zbierkových predmetov z fondu militárií, pričom uprednostnené boli chladné a palné zbrane s najväčším stupňom poškodenia. Spôsob ich odborného ošetrenia bude zvolený individuálne, na základe konzervátorsko-reštaurátorského zámeru, podporeného výsledkami chemickej analýzy a v prípade niektorých zbraní aj röntgenovým výskumom. Ukončenie konzervátorských a reštaurátorských prác je plánované na koniec roka 2015.
„Slovenské národné múzeum prijalo pomoc aj od inštitúcií zo zahraničia. Spolok priateľov egerského (jágerského) hradu, v súčinnosti s riaditeľstvom Hradného múzea v Egri (Jágri) vyslalo do Betliara svojich konzervátorov a reštaurátorov textilu, dreva a kovov, ktorí v zmysle predloženého zámeru konzervátorských prác odborne ošetrili 4 ks zo zbierky nábytku, 22 ks zbraní a súčastí zbroja a viacerých doplnkov smútočných šiat Františky Andrássyovej. Išlo o menej závažné zásahy. V prípade šiat a ďalších textílií došlo k poškodeniu vplyvom vysokej teploty priamo v uzavretej vitríne. Ďakujeme všetkým inštitúciám, ktoré nám pomohli a pomáhajú s odborným ošetrením zbierkových predmetov,“ dodal Rastislav Púdelka.
V súčasnosti SNM-Múzeum Betliar končí rokovania o spolupráci pri odbornom ošetrení 17 ks zbierkových predmetov, ktoré boli poškodené následkom pádu klenby v kongregačnej sieni. Reštaurovanie stoliček s koženým čalúnením, stola, zrkadla, lustra a pohovky sa bude realizovať v reštaurátorských ateliéroch Maďarského národného múzea v Budapešti za finančnej podpory Széchenyiho vedeckého spolku a ukončené koncom roka 2014.
Artúr Šturmankin




























Slovenské národné múzeum bezprostredne po požiari vstúpilo do rokovaní s partnerskými organizáciami, ktoré ponúkli svoje odborné a vedecké kapacity na konzervátorské a reštaurátorské práce na záchranu požiarom a závalom klenby poškodených zbierkových predmetov. Výber poškodených zbierkových predmetov na odborné ošetrenie bol podmienený jednak rozsahom ich poškodenia, jednak časovými a personálnymi nárokmi na zodpovedajúce konzervátorské a reštaurátorské zásahy, ako aj odbornými personálnymi kapacitami jednotlivých pracovísk. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a