Uskutočnili sa na základe pozvaní knižníc, ako aj organizátorov Dní detskej knihy, ktoré sa konalo v Banskej Bystrici a kde sa stretlo veľa spisovateľov a ilustrátorov z celého Slovenska, ktorí sa venujú tvorbe deťom. (Napríklad zo spisovateľov Marta Hlušíková, Danuša Dragulová-Faktorová, Branislav Jobus, Peter Holka, Toňa Revajová a ďalší, z ilustrátorov Martin Kellenberger, Danica Pauličková, Dana Zacharová). Každé stretnutie bolo pre mňa zaujímavé, inšpirujúce a príjemné. Možno najviac „doma“ som sa cítila práve v Rožňave, v starých známych miestach, keďže pochádzam z Rožňavského Bystrého. Pred rokmi, aj ako študentka rožňavského gymnázia, som rada navštevovala knižnicu, hoci mi v tej dobe ani vo sne nenapadlo, že raz budem tiež písať a medzi knihami v knižnici budú požičiavať niektoré aj s mojím menom.
• Mladé publikum je pre Vás iste inšpirujúce a preto ste im zrejme rada povedali o niektorých svojich najnovších zbierkach. Prekvapilo Vás niečím neobvyklým teraz aj ono a čím ste ho prekvapili na oplátku Vy?
Áno, rozprávali sme sa o mojich knihách pre deti z vydavateľstva Príroda: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, či o Mojej najmilšej knižke aj o Modrom Papľuhovi, ktorý som preložila z českého originálu Modrý Poťouch od Miloša Kratochvíla. Deti vždy a všade vedia prekvapiť svojou úprimnosťou, otázkami či nápadmi. Keď bola napríklad reč o hádankách, dostala som od nich aj také hádanky, ktoré som veru nevedela uhádnuť..tak sa tiež učím od detí. Či som ich ja niečím prekvapila? Možno tým, že na záver sme si na niektorých besedách spolu aj zaspievali jednu pesničku o mačke a myši, ktoré sú namaľované na mojej gitare. Takto krásne mi vyzdobila gitaru známa banskobystrická výtvarníčka Ľubica Lindtnerová a mne napadlo k jej „obrazu“ pridať slovo aj hudbu. Tým vzniklo spojenie troch vecí v jednej pesničke (slovo, hudba, výtvarno). Deti aj prítomní dospelí pri refréne veselo spolu mňaukali .
• Myslíte si, že deti poznajú už Vaše básničky z kníh, ktoré dostali od rodičov, alebo ich našli v knižniciach? Už máte niečo pripravené, alebo čo pripravujete pre ne?
Deti väčšinou poznali moje knižky, dokonca v Revúcej sa tak usilovne pripravili, že mnohé z nich spamäti pekne recitovali básničky z knihy Prečo lienky nosia podkolienky.
Či mám niečo nové ja pripravené, alebo pripravujem – zatiaľ si nechám pre seba, v správnom čase sa všetko ukáže.
• Hovorí sa, že mládež vôbec málo číta a ešte menej rozpráva o tom, čo všetko prečítala, alebo našla v knihách pre seba ako príklad. Alebo ste nadobudli na spomínanej ceste vlastnú predstavu o tom, čo mladí ľudia potrebujú nájsť v knihách od ich autorov?
Nemyslím si, že mládež málo číta, v každej generácii boli deti, ktoré čítali viac a ktoré menej, tak je to aj v dnešnej dobe. Pri mojich otázkach, kto číta a čo číta, som sa dozvedela, že veľa detí má pekný vzťah ku knihám, prezradili konkrétne tituly, ktoré práve čítajú doma. V súčasnosti je veľmi veľký výber rôznych kníh pre deti, je aj na rodičoch, na učiteľoch či pracovníkoch knižníc, ako ukážu a dokážu deťom, že čítanie vôbec nepatrí do starého železa a kniha má stále čo ponúknuť, že v knihách človek môže nájsť to, čo inde nenájde. Počítač alebo iné moderné technológie nenahradia vôňu knihy, šepotavý šuchot pri listovaní, nezabudnuteľné jedinečné dobrodružstvá s knižnými hrdinami, rozvíjanie vlastnej fantázie a predstavivosti, ktorú podľa mňa vedia ponúknuť práve mnohé klasické papierové knihy.
Za odpovede pani Ivane Ďuričovej ďakuje Ondrej Doboš
[cincopa AUGAcfsPSa9N]
































Na našej stránke sa z času na čas, spolu s najnovšími zbierkami básní, objavuje meno Gemerčanky pani Ivony Ďuričovej. Pre návštevníkov stránky, ale tiež pre mladých čitateľov poézie je známa ako autorka niekoľkých kníh, ktoré od roku 2007 vyšli v rôznych vydavateľstvách. Spomeňme aspoň tie nedávne: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval. Iba pred pár dňami sa zúčastnila jednej milej akcie a preto som sa rozhodol položiť našej rodáčke niekoľko otázok.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-