Uskutočnili sa na základe pozvaní knižníc, ako aj organizátorov Dní detskej knihy, ktoré sa konalo v Banskej Bystrici a kde sa stretlo veľa spisovateľov a ilustrátorov z celého Slovenska, ktorí sa venujú tvorbe deťom. (Napríklad zo spisovateľov Marta Hlušíková, Danuša Dragulová-Faktorová, Branislav Jobus, Peter Holka, Toňa Revajová a ďalší, z ilustrátorov Martin Kellenberger, Danica Pauličková, Dana Zacharová). Každé stretnutie bolo pre mňa zaujímavé, inšpirujúce a príjemné. Možno najviac „doma“ som sa cítila práve v Rožňave, v starých známych miestach, keďže pochádzam z Rožňavského Bystrého. Pred rokmi, aj ako študentka rožňavského gymnázia, som rada navštevovala knižnicu, hoci mi v tej dobe ani vo sne nenapadlo, že raz budem tiež písať a medzi knihami v knižnici budú požičiavať niektoré aj s mojím menom.
• Mladé publikum je pre Vás iste inšpirujúce a preto ste im zrejme rada povedali o niektorých svojich najnovších zbierkach. Prekvapilo Vás niečím neobvyklým teraz aj ono a čím ste ho prekvapili na oplátku Vy?
Áno, rozprávali sme sa o mojich knihách pre deti z vydavateľstva Príroda: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, či o Mojej najmilšej knižke aj o Modrom Papľuhovi, ktorý som preložila z českého originálu Modrý Poťouch od Miloša Kratochvíla. Deti vždy a všade vedia prekvapiť svojou úprimnosťou, otázkami či nápadmi. Keď bola napríklad reč o hádankách, dostala som od nich aj také hádanky, ktoré som veru nevedela uhádnuť..tak sa tiež učím od detí. Či som ich ja niečím prekvapila? Možno tým, že na záver sme si na niektorých besedách spolu aj zaspievali jednu pesničku o mačke a myši, ktoré sú namaľované na mojej gitare. Takto krásne mi vyzdobila gitaru známa banskobystrická výtvarníčka Ľubica Lindtnerová a mne napadlo k jej „obrazu“ pridať slovo aj hudbu. Tým vzniklo spojenie troch vecí v jednej pesničke (slovo, hudba, výtvarno). Deti aj prítomní dospelí pri refréne veselo spolu mňaukali .
• Myslíte si, že deti poznajú už Vaše básničky z kníh, ktoré dostali od rodičov, alebo ich našli v knižniciach? Už máte niečo pripravené, alebo čo pripravujete pre ne?
Deti väčšinou poznali moje knižky, dokonca v Revúcej sa tak usilovne pripravili, že mnohé z nich spamäti pekne recitovali básničky z knihy Prečo lienky nosia podkolienky.
Či mám niečo nové ja pripravené, alebo pripravujem – zatiaľ si nechám pre seba, v správnom čase sa všetko ukáže.
• Hovorí sa, že mládež vôbec málo číta a ešte menej rozpráva o tom, čo všetko prečítala, alebo našla v knihách pre seba ako príklad. Alebo ste nadobudli na spomínanej ceste vlastnú predstavu o tom, čo mladí ľudia potrebujú nájsť v knihách od ich autorov?
Nemyslím si, že mládež málo číta, v každej generácii boli deti, ktoré čítali viac a ktoré menej, tak je to aj v dnešnej dobe. Pri mojich otázkach, kto číta a čo číta, som sa dozvedela, že veľa detí má pekný vzťah ku knihám, prezradili konkrétne tituly, ktoré práve čítajú doma. V súčasnosti je veľmi veľký výber rôznych kníh pre deti, je aj na rodičoch, na učiteľoch či pracovníkoch knižníc, ako ukážu a dokážu deťom, že čítanie vôbec nepatrí do starého železa a kniha má stále čo ponúknuť, že v knihách človek môže nájsť to, čo inde nenájde. Počítač alebo iné moderné technológie nenahradia vôňu knihy, šepotavý šuchot pri listovaní, nezabudnuteľné jedinečné dobrodružstvá s knižnými hrdinami, rozvíjanie vlastnej fantázie a predstavivosti, ktorú podľa mňa vedia ponúknuť práve mnohé klasické papierové knihy.
Za odpovede pani Ivane Ďuričovej ďakuje Ondrej Doboš
[cincopa AUGAcfsPSa9N]
































Na našej stránke sa z času na čas, spolu s najnovšími zbierkami básní, objavuje meno Gemerčanky pani Ivony Ďuričovej. Pre návštevníkov stránky, ale tiež pre mladých čitateľov poézie je známa ako autorka niekoľkých kníh, ktoré od roku 2007 vyšli v rôznych vydavateľstvách. Spomeňme aspoň tie nedávne: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval. Iba pred pár dňami sa zúčastnila jednej milej akcie a preto som sa rozhodol položiť našej rodáčke niekoľko otázok.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-