Uskutočnili sa na základe pozvaní knižníc, ako aj organizátorov Dní detskej knihy, ktoré sa konalo v Banskej Bystrici a kde sa stretlo veľa spisovateľov a ilustrátorov z celého Slovenska, ktorí sa venujú tvorbe deťom. (Napríklad zo spisovateľov Marta Hlušíková, Danuša Dragulová-Faktorová, Branislav Jobus, Peter Holka, Toňa Revajová a ďalší, z ilustrátorov Martin Kellenberger, Danica Pauličková, Dana Zacharová). Každé stretnutie bolo pre mňa zaujímavé, inšpirujúce a príjemné. Možno najviac „doma“ som sa cítila práve v Rožňave, v starých známych miestach, keďže pochádzam z Rožňavského Bystrého. Pred rokmi, aj ako študentka rožňavského gymnázia, som rada navštevovala knižnicu, hoci mi v tej dobe ani vo sne nenapadlo, že raz budem tiež písať a medzi knihami v knižnici budú požičiavať niektoré aj s mojím menom.
• Mladé publikum je pre Vás iste inšpirujúce a preto ste im zrejme rada povedali o niektorých svojich najnovších zbierkach. Prekvapilo Vás niečím neobvyklým teraz aj ono a čím ste ho prekvapili na oplátku Vy?
Áno, rozprávali sme sa o mojich knihách pre deti z vydavateľstva Príroda: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, či o Mojej najmilšej knižke aj o Modrom Papľuhovi, ktorý som preložila z českého originálu Modrý Poťouch od Miloša Kratochvíla. Deti vždy a všade vedia prekvapiť svojou úprimnosťou, otázkami či nápadmi. Keď bola napríklad reč o hádankách, dostala som od nich aj také hádanky, ktoré som veru nevedela uhádnuť..tak sa tiež učím od detí. Či som ich ja niečím prekvapila? Možno tým, že na záver sme si na niektorých besedách spolu aj zaspievali jednu pesničku o mačke a myši, ktoré sú namaľované na mojej gitare. Takto krásne mi vyzdobila gitaru známa banskobystrická výtvarníčka Ľubica Lindtnerová a mne napadlo k jej „obrazu“ pridať slovo aj hudbu. Tým vzniklo spojenie troch vecí v jednej pesničke (slovo, hudba, výtvarno). Deti aj prítomní dospelí pri refréne veselo spolu mňaukali .
• Myslíte si, že deti poznajú už Vaše básničky z kníh, ktoré dostali od rodičov, alebo ich našli v knižniciach? Už máte niečo pripravené, alebo čo pripravujete pre ne?
Deti väčšinou poznali moje knižky, dokonca v Revúcej sa tak usilovne pripravili, že mnohé z nich spamäti pekne recitovali básničky z knihy Prečo lienky nosia podkolienky.
Či mám niečo nové ja pripravené, alebo pripravujem – zatiaľ si nechám pre seba, v správnom čase sa všetko ukáže.
• Hovorí sa, že mládež vôbec málo číta a ešte menej rozpráva o tom, čo všetko prečítala, alebo našla v knihách pre seba ako príklad. Alebo ste nadobudli na spomínanej ceste vlastnú predstavu o tom, čo mladí ľudia potrebujú nájsť v knihách od ich autorov?
Nemyslím si, že mládež málo číta, v každej generácii boli deti, ktoré čítali viac a ktoré menej, tak je to aj v dnešnej dobe. Pri mojich otázkach, kto číta a čo číta, som sa dozvedela, že veľa detí má pekný vzťah ku knihám, prezradili konkrétne tituly, ktoré práve čítajú doma. V súčasnosti je veľmi veľký výber rôznych kníh pre deti, je aj na rodičoch, na učiteľoch či pracovníkoch knižníc, ako ukážu a dokážu deťom, že čítanie vôbec nepatrí do starého železa a kniha má stále čo ponúknuť, že v knihách človek môže nájsť to, čo inde nenájde. Počítač alebo iné moderné technológie nenahradia vôňu knihy, šepotavý šuchot pri listovaní, nezabudnuteľné jedinečné dobrodružstvá s knižnými hrdinami, rozvíjanie vlastnej fantázie a predstavivosti, ktorú podľa mňa vedia ponúknuť práve mnohé klasické papierové knihy.
Za odpovede pani Ivane Ďuričovej ďakuje Ondrej Doboš
[cincopa AUGAcfsPSa9N]
































Na našej stránke sa z času na čas, spolu s najnovšími zbierkami básní, objavuje meno Gemerčanky pani Ivony Ďuričovej. Pre návštevníkov stránky, ale tiež pre mladých čitateľov poézie je známa ako autorka niekoľkých kníh, ktoré od roku 2007 vyšli v rôznych vydavateľstvách. Spomeňme aspoň tie nedávne: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval. Iba pred pár dňami sa zúčastnila jednej milej akcie a preto som sa rozhodol položiť našej rodáčke niekoľko otázok.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).