Uskutočnili sa na základe pozvaní knižníc, ako aj organizátorov Dní detskej knihy, ktoré sa konalo v Banskej Bystrici a kde sa stretlo veľa spisovateľov a ilustrátorov z celého Slovenska, ktorí sa venujú tvorbe deťom. (Napríklad zo spisovateľov Marta Hlušíková, Danuša Dragulová-Faktorová, Branislav Jobus, Peter Holka, Toňa Revajová a ďalší, z ilustrátorov Martin Kellenberger, Danica Pauličková, Dana Zacharová). Každé stretnutie bolo pre mňa zaujímavé, inšpirujúce a príjemné. Možno najviac „doma“ som sa cítila práve v Rožňave, v starých známych miestach, keďže pochádzam z Rožňavského Bystrého. Pred rokmi, aj ako študentka rožňavského gymnázia, som rada navštevovala knižnicu, hoci mi v tej dobe ani vo sne nenapadlo, že raz budem tiež písať a medzi knihami v knižnici budú požičiavať niektoré aj s mojím menom.
• Mladé publikum je pre Vás iste inšpirujúce a preto ste im zrejme rada povedali o niektorých svojich najnovších zbierkach. Prekvapilo Vás niečím neobvyklým teraz aj ono a čím ste ho prekvapili na oplátku Vy?
Áno, rozprávali sme sa o mojich knihách pre deti z vydavateľstva Príroda: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, či o Mojej najmilšej knižke aj o Modrom Papľuhovi, ktorý som preložila z českého originálu Modrý Poťouch od Miloša Kratochvíla. Deti vždy a všade vedia prekvapiť svojou úprimnosťou, otázkami či nápadmi. Keď bola napríklad reč o hádankách, dostala som od nich aj také hádanky, ktoré som veru nevedela uhádnuť..tak sa tiež učím od detí. Či som ich ja niečím prekvapila? Možno tým, že na záver sme si na niektorých besedách spolu aj zaspievali jednu pesničku o mačke a myši, ktoré sú namaľované na mojej gitare. Takto krásne mi vyzdobila gitaru známa banskobystrická výtvarníčka Ľubica Lindtnerová a mne napadlo k jej „obrazu“ pridať slovo aj hudbu. Tým vzniklo spojenie troch vecí v jednej pesničke (slovo, hudba, výtvarno). Deti aj prítomní dospelí pri refréne veselo spolu mňaukali .
• Myslíte si, že deti poznajú už Vaše básničky z kníh, ktoré dostali od rodičov, alebo ich našli v knižniciach? Už máte niečo pripravené, alebo čo pripravujete pre ne?
Deti väčšinou poznali moje knižky, dokonca v Revúcej sa tak usilovne pripravili, že mnohé z nich spamäti pekne recitovali básničky z knihy Prečo lienky nosia podkolienky.
Či mám niečo nové ja pripravené, alebo pripravujem – zatiaľ si nechám pre seba, v správnom čase sa všetko ukáže.
• Hovorí sa, že mládež vôbec málo číta a ešte menej rozpráva o tom, čo všetko prečítala, alebo našla v knihách pre seba ako príklad. Alebo ste nadobudli na spomínanej ceste vlastnú predstavu o tom, čo mladí ľudia potrebujú nájsť v knihách od ich autorov?
Nemyslím si, že mládež málo číta, v každej generácii boli deti, ktoré čítali viac a ktoré menej, tak je to aj v dnešnej dobe. Pri mojich otázkach, kto číta a čo číta, som sa dozvedela, že veľa detí má pekný vzťah ku knihám, prezradili konkrétne tituly, ktoré práve čítajú doma. V súčasnosti je veľmi veľký výber rôznych kníh pre deti, je aj na rodičoch, na učiteľoch či pracovníkoch knižníc, ako ukážu a dokážu deťom, že čítanie vôbec nepatrí do starého železa a kniha má stále čo ponúknuť, že v knihách človek môže nájsť to, čo inde nenájde. Počítač alebo iné moderné technológie nenahradia vôňu knihy, šepotavý šuchot pri listovaní, nezabudnuteľné jedinečné dobrodružstvá s knižnými hrdinami, rozvíjanie vlastnej fantázie a predstavivosti, ktorú podľa mňa vedia ponúknuť práve mnohé klasické papierové knihy.
Za odpovede pani Ivane Ďuričovej ďakuje Ondrej Doboš
[cincopa AUGAcfsPSa9N]

































Na našej stránke sa z času na čas, spolu s najnovšími zbierkami básní, objavuje meno Gemerčanky pani Ivony Ďuričovej. Pre návštevníkov stránky, ale tiež pre mladých čitateľov poézie je známa ako autorka niekoľkých kníh, ktoré od roku 2007 vyšli v rôznych vydavateľstvách. Spomeňme aspoň tie nedávne: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval. Iba pred pár dňami sa zúčastnila jednej milej akcie a preto som sa rozhodol položiť našej rodáčke niekoľko otázok. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a