Usmievavý s dobrou náladou vstúpil do preplnenej spoločenskej sály, kde zožal prvý potlesk a ujal sa hlavného slova. „S prípravami na kamčatskú expedíciu som začal ešte pred rokom 2010. Študoval som dostupnú literatúru, najmä nemeckú a ruskú, robil som si výpisky,“ povedal v úvode pán Schuster.
Panenská príroda, ľadovce, gejzíry, bohatý výskyt divokej zveri, nespočetné sopky, ktoré dodávajú horám unikátnu scenériu, lososy a...neodmysliteľné medvede a zážitky s nimi, to je len stručné zhrnutie z množstva informácií, ktoré zazneli počas dvojhodinového rozprávania o krajine, kam sa len tak bežne ktokoľvek nevyberie. Spoločnosť na cestách mu robil syn ruského priateľa Sašu, žijúceho na Slovensku, profesionálny fotograf Eduard. Pobyt na Kamčatke bol naplánovaný na jeden mesiac, aby stihli vidieť aspoň najzaujímavejšie a najatraktívnejšie miesta, aby absolvovali plavbu po rieke, či prešli po stopách nášho grófa, slovenského dobrodruha a cestovateľa Mórica Beňovského. Krajina, ktorá je päťkrát väčšia ako Slovensko, má množstvo národných parkov, najväčšie vulkány sveta, ale i najväčšie hnedé medvede. „Pri fotografovaní som sa v jednej chvíli dostal do bezprostrednej blízkosti medveďa, ktorý držal svoju korisť - lososa. Našťastie sa to pre mňa zaobišlo bez následkov. Moje cesty v posledných rokoch smerovali na blízky a ďaleký sever, kde najlepšie vidieť, čo prináša otepľovanie Zeme. Ľadovce z našej planéty postupne miznú. Tieto jedinečné premeny stojí za to zachytiť fotoaparátom či videokamerou,“ povedal v rozhovore pán Schuster. Na otázku, čomu dáva prednosť, či fotoaparátu alebo videokamere, skonštatoval: „Napriek tomu, že striedam fotoaparát s kamerou, je to v danej chvíli veľmi ťažké rozhodovanie. Jedno je však isté – fotografovať cez nie úplne čisté okno vrtuľníka som nedokázal. Umožnili mi to potom cez otvorené dvere, ale museli ma priviazať. Mal som rôzne pocity. Potom sa mi ešte tri noci snívalo, že som z vrtuľníka vypadol.“
Zachytiť množstvo krásnych a neopakovateľných záberov ktoroukoľvek technikou si vyžaduje určitú zručnosť, znalosť, skúsenosť. O svoje zážitky, dojmy a skvelé zábery sa po každej výprave podelí aj s poslucháčmi, divákmi či čitateľmi prostredníctvom výstav, dokumentárnych filmov a kníh. Jeho zábery sú hodnotené aj odbornou verejnosťou na veľmi vysokej a profesionálnej úrovni.
Neúnavný vo svojej práci od skorého rána do neskorého večera má vžité od nepamäti. Je to osobnosť, s ktorou sa spája funkcia primátora mesta Košice a do moderných dejín nášho štátu sa zapísal ako prvý slovenský prezident zvolený priamym hlasovaním. Cestovanie, fotografovanie, filmovanie a písanie cestopisných kníh z krajín, ktoré nie sú bežnými destináciami - aj tým sa dostal pán Rudolf Schuster za posledné obdobie do povedomia verejnosti.
Milý, srdečný, otvorený, priateľský, usmievavý. Ak sa pre niečo rozhodne, dotiahne to do konca bez ohľadu na to, koľko ho to bude stáť námahy a síl. A nehovoriac o tom, aké riziká pri tom musí podstúpiť. Svoju vášeň tak trochu berie aj ako povinnosť voči ďalším generáciám, ktoré prídu po nás, aby si raz mohli pozrieť, ako to bolo napríklad pred 50-mi rokmi.
22. máj 2013 bol pre pracovníkov a návštevníkov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave výnimočný. Pozvanie prijal vzácny hosť, bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster. Srdečné poďakovanie patrí nielen jemu, ale aj pánovi Jozefovi Širotňákovi a celému tímu ľudí, ktorí sa na tomto stretnutí podieľali.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}

































__________________________________________________
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – V stredu 22. mája 2013 Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja poctil svojou návštevou bývalý prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-