Besedy (26)
Trinástu besedu s gemerskými umelcami a remeselníkmi venovali akademickému maliarovi Jaroslavovi Rešovskému
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch Lukia´s Lounge & More v Rožňave dňa 19.10. 2023 sa uskutočnila trinásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóova, predsedníčka OZ GU na besedu pozvala rodinu akademického maliara Jaroslava Rešovského, in memoriam, významného reštaurátora historických artefaktov východného Slovenska, rodáka z Rožňavy, ktorý svoje detstvo prežil v Dobšinej, kde aj maturoval. Podujatie bolo vzdaním pocty k jeho nedožitému 70. výročiu narodenia. Svoju skvelú výtvarnú tvorbu predstavila jeho manželka Margita Rešovská, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove a syn Ján, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej tvorby po svojom otcovi a zároveň tvorca jedinečných, originálnych drevených plastík z ovocného dreva, ktorý žije v Levoči.
Beseda s Évou Kerényi, autorkou knihy István Hatvani (1718 - 1786)
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD
Beseda s historičkou PhDr. Évou Kerényi, PhD., autorkou publikácie István Hatvani (1718 - 1786) sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 4. marca 2020 o 10.00 hod. v priestoroch múzea (beseda bude prebiehať v maďarskom jazyku). Kniha je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca, polyhistora, rodáka z Rimavskej Soboty, Istvána (Štefana) Hatvaniho. Vydaná je dvojjazyčne: v slovenskom a maďarskom jazyku. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2019 s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Beseda sa koná pri príležitosti literárneho podujatia Marec - mesiac knihy. Účasť na podujatí na konkrétnu hodinu je potrebné nahlásiť vopred. Vstupné je 1€.
Beseda s Danielom Majlingom, rodákom z Revúcej o jeho antológii poviedok Ruzká klazika
Napísal(a) I. Krnáčová
V pondelok 11. marca 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s Danielom Majlingom o jeho antológii poviedok Ruzká klazika a o knižne vydanom komixe Zóna. Daniel Majling, rodák z Revúcej, je literátom i známym dramaturgom v Slovenskom národnom divadle. Väčší počet účastníkov besedy prosíme nahlásiť vopred.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát už 14. ročník podujatia predstaví literárnu tvorbu Daniela Majlinga.
Historický moment delenia Československa z augusta 1992 a výstava fotografií Petra Brenkusa o tom v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Domom Matice slovenskej Rožňava pripravili v piatok 14.12.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť otvorenie výstavy fotografií známeho slovenského fotografa Petra Brenkusa a zároveň besedu, ktoré sa uskutočnia pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3.
Samostatné Slovensko má 25 rokov. Jedným zo symbolov rozdelenia federácie v roku 1993 sa stali aj snímky fotoreportéra Petra Brenkusa, ktoré médiá zverejňujú dodnes.
Príjemné (motivačné) stretnutie s Jozefom Banášom
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Politik, diplomat, novinár a kňaz patria medzi najneslobodnejšie povolania. Vyskúšal som si z nich tri. Nikdy som nebol hrdina (kto ním už bol?), ale riadil som sa heslom: "Netreba dávať gate dolu, kým je guľka ešte ďaleko". Základným predpokladom úspechu v politike je nemať názor... A tak sa teraz teším slobode spisovateľskej. Píšem skutočne slobodne, tak, ako veci vidím a moji čitatelia mi veria. Pokiaľ čitateľ cíti, že nie si úprimný, že špekuluješ, je to tvoj spisovateľský koniec,“ vyjadril sa Jozef Banáš v rozhovore pre Literárny týždenník (9.4.2014).
Zlomové roky. Týždeň česko-slovenskej kultúry
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa pripravili v stredu 14.11.2018 o 17:00 hod. pre širokú verejnosť besedu pod názvom „Zlomové roky“. Podujatie sa uskutoční v rámci Týždňa česko-slovenskej kultúry a hosťami budú Dr. phil. Beáta Katrebová - Blehová, PhD. a Ondrej Podolec, PhD. z Ústavu pamäti národa.
Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci snaha o jeho založenie pretrvávala počas celého obdobia od pádu komunistickej totality v novembri ´89, politická vôľa v spoločnosti sa pre takýto krok našla až v roku 2002.
Čo si myslíte? Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
OZ Post Bellum a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozývajú na verejnú diskusiu na tému „Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?“. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 18.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Pozvanie diskutovať prijali: Eva Mosnáková a Lydka Piovarcsiová, dámy, ktoré prežili 2. svetovú vojnu a holokaust; Ján Lunter, predseda BBSK; Konrád Rigó, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR; Sandra Polovková, Post Bellum SK a zástupcovia iniciatívy Rimavská kaviareň. Diskusiu bude moderovať Soňa Gyarfášová. Vstup je bezplatný. Diskusia je súčasťou putovnej výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá na štyroch panelových vežiach zachytáva príbehy 14 ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Beseda v Revúcej s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. o stredovekých dejinách Gemerskej župy
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej 2. mája 2018 organizovalo besedu Stredoveký Gemer s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. Na besede bola odprezentovaná aj nová publikácia pani doktorky Bubekovci z Plešivca, ktorú vydalo Občianske združenie Georgius Bubek. Mgr. Monika Tihányiová, PhD. je vedecko-výskumnou pracovníčkou na Katedre histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské stredoveké dejiny. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava na stredoveké dejiny Gemerskej župy, vrátane dejín osídlenia, cirkevných pomerov, genealógie šľachtických rodov a dejín svetských a sakrálnych stavieb. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, kapitol v kolektívnych monografiách a monografie
Hostia z Turca v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Ľuboslava Lacjaková
Koniec týždňa v PSLG bol v znamení Turca. Ako sme Vás informovali, vo štvrtok 22. marca 2018 k nám zavítal vzácny hosť z Martina, Janko Cíger, stretnutie s ktorým ešte stále rezonuje v našich spomienkach. A v piatok sme sa už tešili na básnika, pedagóga a nášho niekoľkoročného kolegu, Ondreja Nagaja s manželkou Vierkou.V úvodnom privítaní skonštatovala riaditeľka PSLG Mgr. Ľuboslava Lacjaková, že páchateľ sa po rokoch vracia na miesto svojho činu ☺. No nášho „uja Ondra“ nikto nezatýkal, práve naopak, privítali sme ho s láskou, dojatím a radosťou. A keďže je navyše rodák z neďalekého Ratkovského Bystrého, aj keď dlhodobo žije v Turčianskych Tepliciach, vrátil sa akoby domov, čo poznačilo celú atmosféru príjemného stretnutia.
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave so spisovateľkou Janou Pronskou sa premenila na útulný priestor
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Predajňa kníh „KnihArt“ na Námestí baníkov v Rožňave sa pod vedením prevádzkovateľky pani Tatiany Krškovej z Revúcej s prispením pani riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatky Halkovej, premenila na útulný priestor, do ktorého na besedu, zorganizovanú v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave, zavítala jedna z najúspešnejších slovenských spisovateliek pani Jana Pronská. Jana Pronská pochádza z Gelnice a s rodinou žije a tvorí v Nálepkove. Bola vyhlásená za „Kráľovnú romancí“ a v r. 2016 v súťaži „slovenská spisovateľka roka“, vyhlásenej spoločnosťou Panta Rhei Awards, sa z viac, ako stovky spisovateľov umiestnila na 3. mieste. Je veľmi plodnou autorkou. Od r. 2008, kedy vyšiel jej prvý historicko-romantický román „Zlatníkova chovanica“, napísala ďalších 14 kníh
Viac...
Stretnutie žiakov s viceprimátorom Revúcej a novozvoleným poslancom do VÚC Ing. Júliusom Buchtom
Napísal(a) Kristína Kiselová
Dňa 23. novembra 2017 sme na netradičnej hodine občianskej náuky v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej privítali viceprimátora nášho mesta a novozvoleného poslanca do VÚC v Banskej Bystrici, Ing. Júliusa Buchtu. Viedli sme s ním diskusiu o súčasnej komunálnej, ale aj regionálnej politike, rozoberali sme problémy tohto regiónu, čo nám tu najviac chýba. Dotkli sme sa aj najaktuálnejšej dopravnej situácie u nás - obnoveniu autobusových liniek do Banskej Bystrice
Beseda s Vladimírom Lehotaim, autorom výstavy „Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 27. novembra 2017 o 14.00 hod. sa uskutoční beseda s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý je autorom výstavy Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov. Vladimír Lehotai desiatky rokov zhromažďuje informácie o lágroch od bývalých väzňov. Od detstva prejavoval o tému veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na Ukrajinu, aby na vlastné oči videl miesta bývalých zajateckých táborov.
Úspešná slovenská spisovateľka Jana Pronská sa už druhýkrát teší na rožňavských čitateľov
Napísal(a) Mgr. Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre milovníkov dobrých kníh v rámci projektu Tajomstvá v literatúre stretnutie s úspešnou slovenskou spisovateľkou Janou Pronskou. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 20. septembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č.3.
Beseda s Katarínou Borosovou, autorkou knihy „Sobotské osudy“
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Besedu s Katarínou Borosovou, autorkou knihy „Sobotské osudy“, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizuje v rámci 12. ročníka podujatia Marec – mesiac knihy. Beseda sa uskutoční v priestoroch múzea 23. marca 2017 o 9.00 hodine...
V rámci každoročne organizovaného podujatia Marec – mesiac knihy knižnica Gemersko-malohontského múzea už 12. rok prezentuje zaujímavé knižné tituly
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-