vedením Mgr. Maťovej, ako aj Mužská spevácka skupina Pekná Dolinka z Vlachova, FS Dubina z Rožňavy a milým prekvapením bolo vystúpenie Ženskej speváckej skupiny Matičiarky z Košíc. Pietnym aktom – položením vencov a kvetov k pamätnej tabuli na Pamätnom dome P. J. Šafárika sa vzdala patričná úcta nášmu rodákovi. Spoločný spev vlachovských junákov a košických diev pri matičnej hymne “Kto za pravdu horí” bol dôkazom, že sme jedna veľká matičná rodina. Na záver, pri ochutnávke tradičných domácich jedál, sme mohli len skonštatovať, že šikovné ruky a chutné jedlo bolo krásnym ukončením stretnutia mnohých ľudí, ktorí si stále pripomínajú veľkosť P. J. Šafárika.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Matice slovenskej.
Kobeliarovo – dedinka v Revúckej vrchovine v údolí Kobeliarovského potoka obkolesená Ždiarom, Bučinou, Mágricou a zo severu Radzimom sa nachádza 17 km od Rožňavy. Najstaršia zmienka pochádza z r. 1466, pod maďarským názvom Feketepatak (Čierny Potok), ako majetok patriaci štítnickým Bebekovcom. Jej slovenský názov je odvodený z pastierskej špecializácie (kobyliar) a od 16. stor. sa vyskytovalo ako: Kobelar, Kobelarovo, Kobuljar. Obyvatelia sa okrem baníctva a práce v železiarňach zaoberali pálením uhlia, pastierstvom a nádeničením.
V kobeliarskom chotári boli medené, železné, bizmútové i cínové rudy. A práve tu sa narodil Pavel Jozef Šafárik, (1795-1861) – slovenský básnik, jazykovedec, etnograf, historik, slavista a archeológ. V Pamätnom dome sa nachádza literárno-múzejná expozícia P. J. Šafárika. Prvá expozícia vznikla pri príležitosti 100. výročia Šafárikovho úmrtia a pre širokú verejnosť bola sprístupnená 3. júna 1961.
Ing. Zlatica Halková
Foto: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/kobeliarovo/pjs{/gallery}
{jcomments on}
Rodáci Pavla Jozefa Šafárika z Kobeliarova nezabudli na osobnosť, ktorá v ich prostredí vyrástla a čo znamenala Doporučený
Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
Spomienková slávnosť pri príležitosti 150. výročia úmrtia významnej osobnosti našich dejín, rodáka Pavla Jozefa Šafárika sa dňa 25. júna 2011 v Kobeliarove začala slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole a.v. Dôstojnosť a úctu prišli prejaviť nielen domáci obyvatelia, ale aj ľudia zo širokého okolia. Stretli sa tu aj matičiari z okresu Rožňava s matičiarmi z Košíc. Slová a piesne Mgr. Miroslava Maťa upokojovali naše uponáhľané myšlienky. Všetkých vzácnych hostí privítal starosta obce Jaroslav Nemčko, program uvádzala Janka Regrutová. Odbornú prednášku predniesol pán profesor Jozef Kafka z Košíc. V kultúrnom programe sa predstavila najprv SS P. J. Šafárika z Kobeliarova pod
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-