 Škvrny salamandry-1.jpg)
Stretnutie rodákov (12)
Piaty ročník obľúbenej Rodáckej zábavy v Honciach, ktorá trvala až do rána
Napísal(a) Vladimír Tököly
V sále kultúrneho domu v Honciach sa dňa 13. októbra 2018 uskutočnil piaty ročník obľúbenej Rodáckej zábavy, ktorá sa každoročne Folklórnou skupinou Genšenky z Honiec organizuje pre obyvateľov, priateľov, no najmä rodákov z obce. Hlavným cieľom tohto kultúrneho podujatia je združovanie obyvateľov malej obce v Štítnickej doline, pre ktorých je Rodácka zábava možnosťou stretnúť sa, prehodiť pár milých slov a zabaviť sa s ľuďmi, ktorých by za iných okolností a pri bežnom hektickom živote nemali možnosť stretnúť, ale samozrejme aj utužiť priateľstvá s tými, s ktorými udržiavajú dobré vzťahy každodenne.
Okrem toho Rodácka zábava každoročne priláka do svojej domoviny rodákov, ktorí Honce opustili či už kvôli rodinnému životu, alebo pracovným príležitostiam zaručujúcim lepší život mimo obce, či regiónu.
Sirkovanci sa opäť stretli a svojmu rodákovi Jankovi Jasenkovi odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) J. Frák
Občianske združenie Sirkovanci spoločne s Obcou Sirk 14.7.2018 zorganizovalo „Zraz rodákov 2018“. Už v poradí tretie stretnutie sa konalo v kultúrnom dome. Zraz sme otvorili básňou z vlastnej tvorby našej rodáčky Zuzany Hákovej, Ing. Ladislav Čajko sa k účastníkom zrazu prihovoril ako spoluorganizátor predchádzajúcich stretnutí a starosta obce Daniel Fakla všetkých srdečne privítal a poprial príjemnú zábavu. O poslaní Občianskeho združenia Sirkovanci, ako aj našich cieľoch do budúcnosti, informoval člen združenia Tibor Mikluš. Históriu obce Sirk prítomným pripomenul vo svojom príspevku Marián Ziman. Folklórny súbor z Revúčky obohatil stretnutie svojim kultúrnym programom. Počas jeho vystúpenia bola odhalená pamätná tabuľa nášmu rodákovi Jankovi Jasenkovi,
Nezabúdajme na našich rodákov zo Slavošoviec, ktorí tiež patria do kroniky obce
Napísal(a) J. Benedikty
V tomto roku si pripomíname 700. výročie prvej zmienky o vzniku našej rodnej obce Slavošovce. Je to významná, neopakovateľná udalosť tohto storočia a žijúca generácia by nemala zabudnúť na nič, čo sa pri jubilejnej storočnici v tejto dobe požaduje. Pamätajme na budúcnosť, ktorá bude čerpať z histórie. Ako rodák zo Slavošoviec sa chcem prihovoriť všetkým rodákom, na ktorých sa postupne časom zabúda. Oni patria tiež do „kroniky obce“ a myslím si, že im patrí uznanie a vďaka za šírenie dobrého mena obce, okrem tých už ocenených z príležitosti osláv 700. výročia vzniku Slavošoviec na slávnostiach 15. –16. júna 2018. Čo urobili pre obec rodáci, ktorí pôsobili v iných mestách? Kto sa zamyslí, možno to aj pochopí.
Oslavy 135. výročia narodenia Juraja Kazameka, husľového virtuóza a stretnutie rodákov obce Betliar
Napísal(a) Ľudovít Ján Šomšák
Oslavy sa začali 22.4.2017 o 13-ej hodine privítaním rodákov starostom obce v priestoroch kaštieľa Betliar, po ktorom nasledovala prehliadka priestorov a expozícií múzea s kvalitným sprievodným výkladom. Rodáci mali možnosť vidieť aj kostýmy zo seriálu TV JOJ „1890“, ktoré boli vhodne, s príslušným textom, rozmiestnené v miestnostiach, kde sa natáčali jednotlivé seriálové scény. Po prehliadke múzea sa účastníci osláv premiestnili do priestorov kultúrneho domu, kde prebehli oslavy s bohatým programom v réžii organizátorov.
V Honciach sa po tretí raz zišli rodáci a ich priatelia
Napísal(a) Mária Lukáčová
V duši kdesi každý z nás,
dedinku drahšiu nad ostatné nosí,
dvor, kde sa mihol jeho detstva čas,
tieň stromu v tráve plnej rosy.
V Sirku, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1421 sa uskutočnilo prvé riadne stretnutie rodákov. Myšlienka zorganizovať takéto stretnutie vznikla už minulý rok. Už vtedy sa na prvom neoficiálnom stretnutí zúčastnilo cca 25 rodákov. Prioritou organizátorov (G. Kederová a L.Čajko) na ďalšie obdobie
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-