Stretnutie rodákov (12)
Piaty ročník obľúbenej Rodáckej zábavy v Honciach, ktorá trvala až do rána
Napísal(a) Vladimír Tököly
V sále kultúrneho domu v Honciach sa dňa 13. októbra 2018 uskutočnil piaty ročník obľúbenej Rodáckej zábavy, ktorá sa každoročne Folklórnou skupinou Genšenky z Honiec organizuje pre obyvateľov, priateľov, no najmä rodákov z obce. Hlavným cieľom tohto kultúrneho podujatia je združovanie obyvateľov malej obce v Štítnickej doline, pre ktorých je Rodácka zábava možnosťou stretnúť sa, prehodiť pár milých slov a zabaviť sa s ľuďmi, ktorých by za iných okolností a pri bežnom hektickom živote nemali možnosť stretnúť, ale samozrejme aj utužiť priateľstvá s tými, s ktorými udržiavajú dobré vzťahy každodenne.
Okrem toho Rodácka zábava každoročne priláka do svojej domoviny rodákov, ktorí Honce opustili či už kvôli rodinnému životu, alebo pracovným príležitostiam zaručujúcim lepší život mimo obce, či regiónu.
Sirkovanci sa opäť stretli a svojmu rodákovi Jankovi Jasenkovi odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) J. Frák
Občianske združenie Sirkovanci spoločne s Obcou Sirk 14.7.2018 zorganizovalo „Zraz rodákov 2018“. Už v poradí tretie stretnutie sa konalo v kultúrnom dome. Zraz sme otvorili básňou z vlastnej tvorby našej rodáčky Zuzany Hákovej, Ing. Ladislav Čajko sa k účastníkom zrazu prihovoril ako spoluorganizátor predchádzajúcich stretnutí a starosta obce Daniel Fakla všetkých srdečne privítal a poprial príjemnú zábavu. O poslaní Občianskeho združenia Sirkovanci, ako aj našich cieľoch do budúcnosti, informoval člen združenia Tibor Mikluš. Históriu obce Sirk prítomným pripomenul vo svojom príspevku Marián Ziman. Folklórny súbor z Revúčky obohatil stretnutie svojim kultúrnym programom. Počas jeho vystúpenia bola odhalená pamätná tabuľa nášmu rodákovi Jankovi Jasenkovi,
Nezabúdajme na našich rodákov zo Slavošoviec, ktorí tiež patria do kroniky obce
Napísal(a) J. Benedikty
V tomto roku si pripomíname 700. výročie prvej zmienky o vzniku našej rodnej obce Slavošovce. Je to významná, neopakovateľná udalosť tohto storočia a žijúca generácia by nemala zabudnúť na nič, čo sa pri jubilejnej storočnici v tejto dobe požaduje. Pamätajme na budúcnosť, ktorá bude čerpať z histórie. Ako rodák zo Slavošoviec sa chcem prihovoriť všetkým rodákom, na ktorých sa postupne časom zabúda. Oni patria tiež do „kroniky obce“ a myslím si, že im patrí uznanie a vďaka za šírenie dobrého mena obce, okrem tých už ocenených z príležitosti osláv 700. výročia vzniku Slavošoviec na slávnostiach 15. –16. júna 2018. Čo urobili pre obec rodáci, ktorí pôsobili v iných mestách? Kto sa zamyslí, možno to aj pochopí.
Oslavy 135. výročia narodenia Juraja Kazameka, husľového virtuóza a stretnutie rodákov obce Betliar
Napísal(a) Ľudovít Ján Šomšák
Oslavy sa začali 22.4.2017 o 13-ej hodine privítaním rodákov starostom obce v priestoroch kaštieľa Betliar, po ktorom nasledovala prehliadka priestorov a expozícií múzea s kvalitným sprievodným výkladom. Rodáci mali možnosť vidieť aj kostýmy zo seriálu TV JOJ „1890“, ktoré boli vhodne, s príslušným textom, rozmiestnené v miestnostiach, kde sa natáčali jednotlivé seriálové scény. Po prehliadke múzea sa účastníci osláv premiestnili do priestorov kultúrneho domu, kde prebehli oslavy s bohatým programom v réžii organizátorov.
V Honciach sa po tretí raz zišli rodáci a ich priatelia
Napísal(a) Mária Lukáčová
V Sirku, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1421 sa uskutočnilo prvé riadne stretnutie rodákov. Myšlienka zorganizovať takéto stretnutie vznikla už minulý rok. Už vtedy sa na prvom neoficiálnom stretnutí zúčastnilo cca 25 rodákov. Prioritou organizátorov (G. Kederová a L.Čajko) na ďalšie obdobie






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-