bližšie, kto bol Július Bolfík a prečo si v tento deň spomíname i na Máriu Loyovú. Podrobnejšie sa činnosťou Júliusa Bolfíka zaoberá portál gemerland.sk, ktorého článok od Jána Juhásza využívam i na stránke Maj Gemer.
|
Pred 100 rokmi sa narodil Július Bolfík Jeho životné dielo pozostáva z 539 titulov. Založil Gemerskú vlastivednú spoločnosť, viedol štvrťročník Obzor Gemera. Bol pedagóg, publicista, regionálny historik, školský inšpektor a výborný organizátor. Július Bolfík sa narodil pred 100 rokmi a už 22 rokov nie je medzi nami. Narodil sa 28. januára 1915 v maďarskej dedine Hort neďaleko Hatvanu, v revúckej robotníckej rodine. Jeho otec bol železničiarom, ale o pár rokov sa vrátili na Gemer. Ľudovú školu navštevoval v Muránskej Dlhej Lúke, Mokrej Lúke a Revúcej. Mal päť súrodencov, žili veľmi Po vyhlásení Slovenského národného povstania určili Bolfíka za vojenského veliteľa Ratkovskej a Rákošskej doliny, neskôr bol veliteľom Chryzantéma 10 na úseku Lubeník. Ako učiteľ pôsobil pred vojnou v Ratkovskom Bystrom a v Ratkovej, po vojne stal riaditeľom Štátnej meštianskej školy v Šafárikove (v dnešnej Tornali). Bolfík pochopil, že úlohou učiteľa nie je len vyučovať deti, ale zo školy je potrebné urobiť aj kultúrne centrum obce, všímať si jej historické a etnografické zvláštnosti. V Ratkovej, aj v Tornali sa veľmi aktívne angažoval najmä na kultúrno-osvetovom úseku. V rokoch 1949 až do dôchodku- r. 1977 vykonával funkciu okresného školského inšpektora pre školy I. a II. cyklu najskôr v okrese Šafárikovo a neskôr Rimavská Sobota. Zastával celý rad funkcií. V roku 1966 zakladal Gemersko-malohontskú vlastivednú spoločnosť, ktorá bola jediná svojho druhu v celom štáte. Od roku 1970 vychádza štvrťročne časopis Obzor Gemera, ktorý zakladal tiež on. V časopise publikovali práce nielen z dejín robotníckeho hnutia a KSČ na Gemeri ale z histórie, etnografie, literatúry, pedagogiky, umenia i prírodných vied. |
Zaslúžil sa o vydanie 8 dielov zborníka Vlastivedné štúdia Gemera, štyroch zväzkov Národopisných štúdií Gemera a štyroch zväzkov Literárnych postáv Gemera. Pomáhal šíriť poznatky zo všetkých oblastí spoločenských a prírodných vied, poskytoval školám, kultúrne-osvetovým zariadeniam a spoločenským organizáciám informácie o minulosti a súčasnosti v regióne Gemer-Malohont. Pričinil sa o odhalenie pamätníkov, sôch a pamätných tabúľ, zriadenie pamätných izieb kultúrnych dejateľov Gemera-Malohontu, aj osobností a udalostí odboja. Organizoval konferencie, semináre, prednášky, výmenu skúseností a spoločný výskum s českými a maďarskými vlastivednými inštitúciami, ale spolupracoval aj s Československým rozhlasom. Július Bolfík zomrel po ťažkej chorobe 5. augusta 1993 v Rimavskej Sobote, ale je pochovaný v Rožňave. Žiaľ, spolu s jeho telom „pochovali“ aj jeho zmýšľanie, obetavosť za Gemer, zanikli Obzor Gemera, už len na papieri funguje vlastivedná spoločnosť a okrem Matice slovenskej ako by sme zabudli na bohatú minulosť a dedičstvo Gemera-Malohontu. Autor: Ján Juhász Mária Loyová začínala ako profesorka na gymnáziu v Tisovci
M. Mikitová |
skromne, ale napriek tomu mohol pokračovať vo svojom štúdiu v revúckom gymnáziu a po jeho zrušení ukončil štvrtý ročník v Rožňave. Po ukončení štúdia v Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi v roku 1935 si popri zamestnaní postupne zvyšoval kvalifikáciu na odborného učiteľa pre meštianske školy zo slovenského jazyka, dejepisu a zemepisu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Jeho bohatá publikačná a vedecká činnosť ho doviedla k získaniu titulu PhDr., ktorý obhájil v Prešove. 
Viedol aj edíciu Gemerské vlastivedné pohľady. Vydal 5 pôvodných kníh s historickou tematikou, monografie o J. Bottovi, J. D. 
Mária 
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-