Fresky na Slovensku patria svojím výtvarným prejavom, bohatosťou námetov i rôznorodosťou použitých techník k špičkovým hodnotám stredoeurópskeho kultúrneho dedičstva. Z dnešného pohľadu sa dá povedať, že sú to stredovekécirkevné komiksy určené pre jednoduchých ľudí, ktorí väčšinou nevedeli písať ani čítať.
Dokázali však dešifrovať obrázky. Fresky poznáme aj v Gemeri, kde svojou historickou i umeleckou kvalitou vypovedajú o bohatestve výzdoby najmä kostolov v tomto regióne Slovenska. Mnohé z nich však čakajú na ďalšiu obnovu a ich sprístupnenie v plnej kráse v týchto budovách.
„V minulosti už takýmto spôsobom Nadácia podporila obnovu zvonice, vežových hodín, mestských brán, historických portálov v rôznych slovenských mestách. Naposledy si grant vybojovali Spišiaci na obnovu vitrážového okna v Spišskej Kapitule. Rozhoduje len chuť lokálpatriotov zapojiť sa a urobiť niečo pre pamiatku vo svojom regióne,“ uviedol Alexander Resch, predseda správnej rady Nadácie VÚB.
Na Slovensku máme množstvo kultúrnych pamiatok. Niektoré z nich sú v narušenom alebo dezolátnom stave. Nadácia VÚB dlhodobo pomáha tento stav zmeniť v rámci grantového programu Poklady môjho srdca. O pamiatke, ktorá od Nadácie VÚB dostane grant na rekonštrukciu, rozhoduje verejnosť v hlasovacej súťaži. Nadácia do on-line hlasovania vyberá vždy jeden typ pamiatky, ktorý je každý rok iný. Spoločnou črtou objektov je to, že sú poškodené a potrebujú rekonštrukciu. Tento rok je možné hlasovať za záchranu jednej z historických fresiek na www.vub.sk/fresky.
V aktuálnom ročníku hlasovania o grant na obnovu súťažia historické fresky v ôsmich slovenských mestách. Potešiteľné je, že medzi nimi sú zaradené i dva vzácne objekty a to v Ochtinej fresková výzdoba stredovekého kostola a v Rákoši stredoveké nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej trojice. Tohto roku vybrané fresky sú mimoriadnej hodnoty a teraz je tu nádej, že jedna z nich sa dočká záchrany. Vyberie ju verejnosť a Nadácia VÚB jej udelí grant na reštaurovanie. Hlasovať môžete na www.vub.sk/fresky.
Do hlasovania je zaradených týchto osem fresiek, ktoré sú významné a zároveň značne poškodené:
1. Kalvária v Prešove: klenba nad Svätými schodmi
2. Kaštieľ v Svätom Antone: tympanón na južnom nádvorí
3. Ochtiná: fresková výzdoba stredovekého kostola
4. Rákoš: stredoveké nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej trojice
5. Čerín: kristologický cyklus v Kostole sv. Martina biskupa
6. Marianka: klenba pod emporou v Kostole Narodenia Panny Márie
7. Historická budova SND: klenba loggie vstupného portika
8. Horná Mičiná: stredoveké fresky v Kostole sv. Michala Archanjela
Hlasovať možete na www.vub.sk/fresky od 15. februára. Výsledky sa dozvieme po skončení hlasovania, ktoré trvá do 29. februára 2016.
(od)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-