s manželom a jeho vnučka taktiež s manželom. Vo vestibule kina si účastníci mohli prezrieť fotovýstavu o živote Júliusa Noska.
Seminár otvorila za mesto Tisovec pani Miroslava Kojnoková a predstavila prednášajúcich PhDr. Mariana Uhrína, PhD. a Mgr. Juraja Lepiša, PhD., historikov Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktorí účastníkov seminára podrobne oboznámili s osobnosťou Júliusa Noska od narodenia 8.6.1907, až po kariéru vojaka z povolania. Tá sa u neho začala 30.9.1926, kedy bol zaradený k československej brannej moci, pokračovala jeho pôsobením v slovenskej armáde po osamostatnení Slovenska od 15. marca 1939 až do vyhlásnia SNP a do skončenia II. svetovej vojny. Ako vojak slovenskej armády sa zúčastnil „východného ťaženia“ pri Charkove. Neskôr bol stiahnutý, pre údajnú chorobu, na Slovensko. Tu sa začal zapájať do povstaleckých príprav na ozbrojené vystúpenie proti Nemecku. Stal sa členom Golianovho štábu, od 1. mája 1944 ako náčelník štábu vojenského ústredia ilegálnej SNR pre prípravu povstania. Od januára 1944 až do vyhlásenia SNP pôsobil na Slovensku a zapojil sa do ilegálneho odboja v skupine „Flóra“. Bol dôverným spolupracovníkom pplk. Ferjenčíka a po premiestnení do Banskej Bystrice úzko spolupracoval s pplk. Jánom Golianom.
Po vyhlásení SNP pracoval ako náčelník štábu povstaleckej armády na Slovensku až do príchodu gen. R. Viesta. Pôsobil v rôznych veliteľských funkciach a bol nasadzovaný na najohrozenejšie úseky povstalcov. Po potlačení povstania sa zúčastnil partizánského odboja ako príslušník oddielu „Prvosienka“ a úzko spolupracoval s partizánským zväzkom „STALIN“. Za dezerciu bol v marci 1945 vojenským súdom v Bratislave odsúdený na trest smrti.
Deň po oslobodení jeho rodného mesta prešiel so spolubojovníkmi frontovú liniu a pridali sa k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR
Po skončení II. svetovej vojny pracoval v čs. armáde na rôznych funkciách. Vo februári 1947 bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Od júna toho roku až do októbra bol menovaný veliteľom skupiny jednotiek „TEPLICE“ nasadených do boja proti banderovcom.
Od augusta 1951 do januára 1953 pôsobil ako náčelník Vševojskovej fakulty Vojenskej akadémie v Prahe.
V súvislosti s procesmi s tzv. buržoáznymi nacionalistami bol prepustený z armády a pracoval v rôznych funkciách, väčšinou v poľnohospodárskych podnikoch.
V roku 1968 bol politicky rehabilitovaný a opäť prijatý do činnej služby v armáde až do odchodu do dôchodku k 30.4.1970.
Jeho srdce navždy zmĺklo 5.9.1986 v Prahe.
Po skončení seminára a prestávke na obed od 13.30 hodine pred budovou ZŠ V. Clementisa v Tisovci bola odhalená busta generálmajora Júliusa Noska, ktorá je osadená na podstavci a jeho pohľad smeruje na jeho rodný dom. Autorom modelu busty je akademický sochár Štefan Pelikán z Lietavskej Lúčky, ktorý sa osobne zúčastnil slávnostného aktu.
V príhovore generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev o osobnosti gen. Júliusa Noska a o jeho aktuálnom odkaze boja proti fašizmu, zdôraznil, že práve dnes, po 72 rokoch od skončenia II. svetovej vojny, je protifašistický odboj aktualitou dňa.
Po skončení slávnostného aktu odhalenia busty gen. Júliusa Noska, bola prevedená ukážka z činnosti Policajného zboru a hasičov. O dobrú náladu sa postarala dychová hudba „Hradovanka“.
JUDR. Jozef Pupala
FOTOGALÉRIA