Vzdelávanie (20)
Bohatá programová ponuka GOS počas jarných prázdnin je pripravená aj pre rodiny s deťmi
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko pripravilo počas jarných prázdnin (2. - 6. marca 2020) tvorivé dielne pre rodiny s deťmi. Okrem prípravy tradičných jedál si môžu návštevníci vyskúšať aj výrobu keramiky či zdobenie kraslíc.
Bohatá programová ponuka Gemerského osvetového strediska (GOS), kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, počas jarných prázdnin je pripravená pre rodiny s deťmi. Aktivity sú zamerané na tradičnú ľudovú kultúru a tematicky prispôsobené jarným zvykom. Prebiehať budú v remeselníckych dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera. Novinkou tohtoročnej ponuky sú krátke vzdelávacie programy v mobilnom planetáriu.
Prvý ročník detských letných tvorivých dielní v Rimavskej Sobote bol úspešný
Napísal(a) M. Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote uskutočnilo v dňoch 6. – 10. augusta 2018 cyklus detských letných tvorivých dielní. Pre detičky bol pripravený bohatý program plný zábavy a tvorenia. Hneď prvý deň bol pestrý. S pomocou lektorky Janky Bokorovej sme pracovali s hlinou. Deti sa naučili točiť na hrnčiarskom kruhu, modelovať a vykrajovať z hliny. Poobede sme sa pustili do výroby voňavých mydielok a farebných šperkov z korálkov. Ďalší deň patril práci s pedigom. Jarko Zvara z Klenovca učil pliesť detičky košíky. Okrem nich si mohli vyrobiť servítovníky, krásne venčeky z pedigu a brošničky alebo ozdoby formou suchého plstenia. V stredu sme si urobili výlet do Klenovca. Boli sme navštíviť Múzeum súkenníctva a gubárstva, Tradičnú izbu a pána kováča Igora Radiča,
Mgr. Juraj Lörinčík pozýva na nezvyčajnú prednášku o fenoméne CERN tak, ako ho nepoznáte
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva do svojich priestorov v piatok 24.11.2017 o 17:00 hod. na prednášku Mgr. Juraja Lörinčíka, spojenú s prezentáciou na tému "Fenomén CERN ako cesta od mikrokozmu po makrokozmos" s podtitulom "Správa nielen o svete atómov, urýchľovačov a medzinárodnej spolupráci.“
Psychotesty v Jelšave absolvovali aj vodiči hasičskej techniky
Napísal(a) Gabriela Jakubcová
Podľa zákona 8/2009 o cestnej premávke musia vodiči vozidiel s právom prednostnej jazdy, teda aj vodiči hasičskej techniky (aj vodiči Dobrovoľných hasičských zborov) s výstražným znamením, absolvovať psychologické vyšetrenie. Pravidelné psychologické vyšetrenia je potrebné absolvovať každých 5 rokov. Nad 65 rokov každé 2 roky. Psychologickým vyšetrením sa posudzuje psychologická spôsobilosť. Psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti
Podoby tanca, metodické stretnutie spojené so školou gemerských ľudových tancov v Rožňave
Napísal(a) M.F.
V sobotu 3. decembra 2016 sa v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave opäť stretnú vedúci, choreografi a členovia folklórnych kolektívov z okresu, aby si vymenili skúsenosti a získali nové poznatky. Podoby tanca budú viesť odborní lektori: Mgr. Ján Lipták, Ing. Marianna Poprocká, Ing. Alena Ďurkovičová. „Podujatie začíname v odpoludňajších hodinách
Agentúra pre rozvoj Gemera spúšťa projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region i v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Po úspešnom úvodnom podujatí v Revúcej spúšťa Agentúra pre rozvoj Gemera svoj jedinečný projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region i v Rimavskej Sobote. V rimavskosobotskom okrese projekt slávnostne otvoríme dvojdňovou konferenciou 11.10. a 12.10.2016 od 9:00 hod v MsKS v Rimavskej Sobote. V spolupráci s organizáciou CESC
Čarovná studnička priblížila vývoj tradičných materiálov na výrobu tradičného ľudového odevu
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v rámci projektu Čarovná studnička organizovalo 10. septembra 2016, v meste Jelšava vzdelávanie v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Odborný seminár na tému tému: Vývoj tradičných materiálov na výrobu tradičného ľudového odevu viedla lektorka Mgr. Ľudmila Pulišová
Začne 3. ročník letnej filmovej školy zameraný na animáciu
Napísal(a) A. KleinováV kurze vtáčieho spevu sa naučíte rozlišovať 35 známych druhov vtákov
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť pripravuje Kurz vtáčieho spevu. Počas 4 lekcií sa naučíte rozlišovať 35 známych aj menej známych druhov vtákov podľa spevu a vaše vedomosti si overíte v teréne počas exkurzie. Kurz je určený všetkým, čo majú radi prírodu a vtáky a chcú sa o nich dozvedieť viac.

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-