Cirkev (37)
Prednáška pani Dariny Dudášovej prispela k 500. výročiu Reformácie na Gemeri
Napísal(a) E K
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.
V Rožňave sa uskutočnila slávnosť Zasvätenia Rožňavskej diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Napísal(a) M. Kupčo
Z histórie: V roku 1915 zažili tri deti v portugalskej Fatime mimoriadnu udalosť. Keď pásli svoje ovečky, zjavil sa im anjel. Deti si nevedeli vysvetliť čo to je, ale anjel sa im prihovoril a zjavil sa im ešte niekoľkokrát. Deti sa s ním vždy rozprávali, on im prikazoval, aby sa stále modlili ruženec a na poslednom stretnutí im povedal, že ich pripravuje na stretnutie s Pannou Máriou. Tak sa aj stalo. V nedeľu 13.5.1917 sa deťom zjavila Panna Mária, ktorá sa im následne zjavovala vždy 13. deň v mesiaci a prinášala im rôzne posolstvá.
Prosba o dobrovoľnú finančnú pomoc na opravu evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Presbyteri a presbyterky
| "Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov.“ G 6,2 |
Obraciame sa na Vás, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, s prosbou o finančnú pomoc na opravu nášho evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom, ktorý postavili naši predkovia v roku 1844 a kde krátky čas pôsobil aj evanjelický kňaz, národovec a spisovateľ Pavol Emanuel Dobšinský.
Jubilejná konfirmácia v evanjelickom kostole v Rakovnici
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
V Evanjelickej cirkvi znamená konfirmácia slávnostné prijatie mladých pokrstených ľudí medzi dospelých členov cirkvi. V nedeľu 11. júna 2017 sa v ev. kostole v Rakovnici stretli konfirmandi ročníkov 1957 a 1967 z Rožňavského Bystrého a Rakovnice, aby si pripomenuli 50 a 60 rokov od svojej konfirmácie. Od roku 2014 sa na podnet zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, každoročne v našom cirkevnom zbore takto stretávame s jubilujúcimi konfirmandmi, aby sme si spoločne s nimi pripomenuli výročie
Ženy z evanjelických zborov Gemerského seniorátu sa stretli v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľné popoludnie - dňa 21.5.2017 - bolo na Gemeri venované seniorálnemu stretnutiu evanjelických žien. V sále Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom prítomných najskôr pozdravila a v krátkosti priblížila aj históriu obce jej starostka Želmíra Gonosová. Moderátorskými vstupmi, celé podujatie nesúce sa v duchu blížiaceho sa 500. výročia reformácie, sprevádzala zborová kaplánka Zuzana Poláková. Vzácnym hosťom podujatia bola velebná sestra farárka Anna Polcková z CZ Bratislava – Staré Mesto,
V Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. v Rožňavskom Bystrom prijali nových a oslávili jubilujúcich konfirmandov
Napísal(a) Marta Lajčáková
Dve milé udalosti sa v uplynulých dňoch udiali v Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Rožňavskom Bystrom. Najprv v 1. nedeľu po Svätej Trojici - 29. mája 2016 bola konfirmácia piatich mladých ľudí, kedy slávnostne potvrdili svoju krstnú zmluvu v miestnom evanjelickom kostole a to: Ján Ertl, Peter Holmok, Patrik Kaššai, Dominika Koštialová a Paula Urbanová.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.