Priblížil nám 1. premiéru programu "Čo starí pamätajú, to mladí zachovajú". Tohto roku bol venovaný stému výročiu ukončenia prvej svetovej vojny, ktorej účastníkmi boli aj naši Gemerčania z viacerých obcí. Námetom k tomu poslúžila najmä kniha Martina Gallíka z Nižnej Slanej “Za cisára pána”, ktorej krst bol niekoľko dní predtým v jeho rodnej obci. Aspoň niekoľko viet z rozhovoru, ktorý odznel na scéne javiska pri priblížení pomysleného rozhovoru autora knižky so svojím starým otcom Jánom Gallíkom, účastníkom spomínanej vojny. Tieto vety zrejme každého vtiahli do deja, ktorý diváci s napätím počúvali. Skúste sa na chvíľu ponoriť do spomienok Martina Gallíka na starého otca, ktoré odzneli nižšie aj vy:
"Aj ja Vám niečo poviem o tej vojne.
Nemal som to šťastie poznať môjho starého otca, lebo zomrel rok predtým, ako som sa narodil. V rodine sa zachovali jeho fotografie a obraz z vojny, tri medaily a informácia o tom, že keď zomrel, do rakvy mu uložili aj jeho šabľu. Toto, o čom budem teraz rozprávať som si musel nájsť v archívoch, kronikách, vygúgliť a vyzvedať, kde sa dalo.
Keď vypukla "Veľká vojna", starý otec Ján Gallík z Nižnej Slanej slúžil druhým rokom základnú vojenskú službu v 16. honvédskom pešom regimente, v 3. prápore v Jelšave a bojoval na ruskom fronte.
A keď o ňom hovorím, dovoľte, aby som Vám ho predstavil.
Starý otec (Peter Nemčko - oblečený v uniforme vojaka z 1. svetovej vojny s pripnutými medailami) sa predstaví publiku:
Prijmite pozdrav od frontového vojaka. Dobrý večer! (zasalutuje)
Takto sa vrátil ako 26-ročný z frontu a „vyznačený“, ako sa píše v obecnej kronike. Podarilo sa mu utiecť aj z ruského zajatia.
Za hrdinské činy na bojiskách v Galícii bol vyznamenaný: Karlovým vojenským krížom, Bronzovou medailou za statočnosť, Veľkou striebornou medailou za statočnosť. V hodnosti feldwebel mu bola udelená 12. novembra 1915 Zlatá medaila za statočnosť.
Hovorím o štyroch medailách a vidíte len tri. Zlatá, bohužiaľ, chýba.
Tak, ako na začiatku vojny išli všetci na front so spevom a presvedčením, že vojnu vyhrajú, o to smutnejšie, nikým neprivítaní, sa vracali domov. Nebolo cisára pána, nebolo vlasti a boli radi, keď ich privítala vlastná rodina.
A tá štvrtá medaila zo „zlata“? Tú v novej vlasti musel starý otec predať, aby mohol opraviť v roku 1921 rodný dom zničený požiarom.
Vďaka mojej manželke však túto medailu mám. Kúpila ju od zberateľa z Českej republiky. Darovala mi ju nedávno k meninám z úcty ku všetkým, ktorí vo vojne trpeli, nevrátili sa a neodpočívajú v rodnej zemi a z úcty k starému otcovi.
Dovoľte, aby som ju umiestnil tam, kde doteraz chýbala. (Pripne medailu starému otcovi na hruď.)
Aj taká bola Veľká vojna."
Do deja programu prispeli svojím vystúpením folklórne súbory, sólisti a inštrumentalisti z Gemera. Ich gro tvorili najmä členovia folklórnych súborov Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova aj s mužskou speváckou skupinou Pekná dolinka, Hrabina z Nižnej Slanej, Dolina z Gemerskej Polomy, Dubina z Rožňavy, Genšenky z Honiec a Borostyán z Drnavy. Bohatým materiálom k spomenutému programu však disponujú aj iné naše dedinské telesá, škoda, že sme ich tu nevideli. Aj keď odozva na pripravený program bola u väčšiny diváckej obce pozitívna, účinok programu mohol byť ešte údernejší. Tak však rozhodli organizátori i režisér programu.
MG od
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-