Sándor Petőfi (1823 - 1849) bol maďarským básnikom, predstaviteľom romantizmu. Pochádzal z maďarsko-slovenskej rodiny Istvána Petroviča a Márie Hrúzovej. Po gymnaziálnych štúdiách pôsobil v divadelníctve, pracoval i v redakciách maďarských časopisov a literárne tvoril. Keďže maďarská romantická literatúra bola úzko prepojená s ideami buržoáznej revolúcie v Uhorsku, v rokoch 1848/49 bojoval v uhorskej armáde i Petőfi. Žiaľ, padol v bojoch pri Segešváre. Jeho hrob nebol nikdy nájdený.
Sándor Petőfi sa priatelil s významným gemerským básnikom Mihályom Tompom (1817 - 1868). I vďaka tomuto priateľstvu Petöfi uskutočnil svoju poznávaciu cestu po Gemeri-Malohonte v roku 1845 a následne i v roku 1847. Zaujímal sa najmä o pamätihodnosti, navštívil viacero miest, Rimavskú Sobotu navštívil pri oboch svojich cestách. Počas týchto ciest napísal niekoľko básní venovaných regionálnym osobnostiam a pamiatkam (Garaj 1997). V Rimavskej Sobote si v roku 1845 do svojich Úti jegyzetek (Cestovné poznámky) zapísal: „Môj priateľ H... mi poskytol ubytovanie vo svojom dome, v čase, keď aj holubníky boli plné hostí. V jednu noc som prišiel neskoršie, všetky postele boli už obsadené, nuž som nemal inú možnosť, ako si ľahnúť na zem.“ A práve na druhý deň po neslávnom prenocovaní mesto Rimavská Sobota udelilo Petőfimu titul čestného tabulárneho sudcu. Svedectvom danej udalosti je pamätná tabuľa i stála expozícia v dome, v ktorom básnik počas svojej návštevy býval. Dom v súčasnosti nesie názov Múzsák Háza (Dom múz).
Iveta Krnáčová