Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista – je pre kresťanov i dňom pietneho stíšenia, rozjímania, modlitieb, pašií, sprievodov po krížových cestách i dňom prísneho pôstu. Tento vrchol pôstneho obdobia sa premietol aj do pranostík a zvykov. Z úcty k zemi, ktorá po smrti Spasiteľa na golgotskom kríži ukryla jeho telo dodnes platí tabu akéhokoľvek hýbania zemou – aby Ukrižovaný nebol rušený v hrobe. Magickú silu má v tento deň voda – na vidieku, kde je naporúdzi potok, ľudia dodnes vstávajú veľmi zavčasu –voda má vraj najväčšiu uzdravujúcu silu ešte predtým, ako ju pobozkajú slnečné lúče. Umývanie v takejto vode prináša zdravie a sviežosť. Úcta k vode zakotvila aj v pranostikách, ktoré hovoria: Ak na Veľký piatok prší, je nádej na dobrú úrodu. A česká tvrdí:
Velký pátek vlaha – úrodu nám zmáhá. V tento deň sa otvárajú aj hory, kam mieria mnohí hľadači pokladov, ak sa nechajú zlákať leskom zlata a drahokamov, zem sa vraj za nimi zatvorí a vypustí nenásytných lakomcov až po roku. V tento deň je zákaz prania, bielizeň by sa vraj namáčala v Kristovej krvi. Z domu neradno čokoľvek vynášať, tradícia velí nič nepožičiavať, lebo vrátenia by mohli vniesť do domu aj začarovanie a deň je i v znamení úplného pôstenia, resp. pre deti a chorých veľmi skromnej ponuky jedál.
Eva Bombová
(Prevzaté z Facebooku)