Navštevoval školu v Kameňanoch a v Ožďanoch, následne študoval na gymnáziu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Bol rektorom a neskôr kňazom. Pôsobil v Štítniku, Prešove, Kežmarku... Summownj Postylka, súhrnná zbierka kázní s výkladom evanjelií i apoštolských listov, bola jeho vrcholným dielom a prvýkrát bola vydaná v roku 1746. Napísal ju v slovakizovanej češtine, v období, keď bol farárom evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici. V múzeu prezentovaná Summownj Postylka vyšla až po autorovej smrti, v ďalšom vydaní v roku 1779. Vytlačená bola na ručne vyrobenom papieri s použitím písma nazývaného švabach. Rozsiahla, viac než 1 200 stranová kniha mala značne poškodenú väzbu. Z pôvodnej neogotickej, celokoženej hnedej väzby, chránenej knižným kovaním a koženými remienkami, bola zachovaná len časť pokryvu na chrbáte knihy a zadnej knižnej doske s tromi medenými nárožnicami, stredovou puklicou a fragmentom jedného koženého prúžku. Kniha bola celkovo poškodená opotrebovaním, červotočom, plesňou a znečistením.
Ďalšou zreštaurovanou vzácnou slovacikálnou tlačou je vieroučné dielo: Päť kníh o pravom kresťanstve... Jána Arnda: O Prawém Křesťanstwj, Wysoce Oswjceného Požehnané Paměti Muže Jana Arnda Knjžetstwj Luneburgského... paterý Knihy..., z nichžto prwni čtwerý Knihy giž Léta Páně 1617. od bl. P. Kněze Michala Longolia z Německého Gazyka w Český gsau přetlumočené, za tjm Léta Páně 1715. y pátá Kniha skrze bl. P. Matěge Bél k njm připogená... Prvé štyri knihy evanjelického kňaza Jána Arnda preložil z nemčiny Michal Longolius ešte v roku 1617, piatu knihu preložil v roku 1715 slávny Matej Bel. Rozsiahle, viac ako 800 stranové dielo bolo súhrnne vydané v slovakizovanej češtine v roku 1783 v Bratislave.
Zreštaurované boli tiež ďalšie knihy: Dielo doktora teológie Johana Sleidana, vydané vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1672 v latinčine; dielo Franza Gräffera o Perzii, vydané v nemeckom jazyku v Pešti v roku 1823 (ilustrované 14 medirytinami) a Viedenský sekretár pre každodenné prípady od Samuela Riedla, vydaný v nemčine v roku 1788 vo Viedni.
Ďalšie zaujímavosti o zreštaurovaných tlačiach sa dozviete v múzeu.
Vystavené tlače komplexne zreštauroval v rokoch 2023 – 2024 Štefan Kocka, banskobystrický reštaurátor historických písomností a knižných väzieb.
Zreštaurované vzácne tlače so sprievodnými reštaurátorskými dokumentáciami budú krátkodobo vystavené v priestoroch múzea v období od 1. do 31. marca 2024. Následne budú uchovávané v historickom knižnom fonde múzea a dostupné k štúdiu v knižnici múzea. Zreštaurovanie vzácnych tlačí z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Mgr. Iveta Krnáčová, knihovníčka múzea
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-