Folklórna skupina Hôra Rejdová tak nadviazala na svoje predchádzajúce nahrávky: Už v roku 1971 vyšla LP platňa Svadba v Rejdovej, nahrávaná v roku 1967 v Čs. rozhlase Banská Bystrica, vyšlo vo vydavateľstve Opus 1972. Hudobný doprovod Ľudová cimbalová hudba z Dobšinej. Spracovali – Dr. Ladislav Leng, Ondrej Demo, ktorý aj nahrávky sprevádzal slovom.
CD nosič Či to šitko pravda vyšiel v roku 2011. Speváčky z Rejdovej a ženy z Muzičky, hudobný doprovod Ľudová hudba Muzička. Obsahuje 30 piesní. Peter Obuch z ĽH Muzička o. i. povedal: „Keď sme s Máriou Brdárskou pripravovali toto CD, predstava na oboch stranách bola jasná – nech znie naozaj rejdovsky. Samozrejme, s domácimi spevákmi problém nebol, majú to, ako sa hovorí, v krvi. Navyše, dôležitým žriedlom speváckeho štýlu bol popri Márii Brdárskej Ján Krišťák od Kučeru, ktorý veľmi dobre ovláda miestny spôsob vedenia hlasov a, dnes už vzácne, starosvetské zaťahovanie horného speváka v neutrálnych terciách... Toto CD je okrem iného aj dokumentom prejavu súčasných generácií rejdovských spevákov, dokladom, že miestna tradícia má pokračovateľov ako v Rejdovej, tak aj u nadšencov v iných kútoch Slovenska... Účinkovali: Ženská spevácka skupina, Mužská spevácka skupina a Rómska spevácka skupina z Rejdovej-Halen (spolu 32 spevákov). Reprezentujú „starý hudobný svet“, ktorý sa v prirodzenej podobe definitívne stáva minulosťou. Zároveň však svedčia o živosti a životaschopnosti predvedenia rejdovských piesní, ktoré stále existujú v rôznych textových aj melodických variantoch. Ponúkajú vhľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej...“
V októbri 2015 bol v priestoroch Kultúrneho domu Rejdová natáčaný CD nosič pod názvom Beťar som aj beťar budem. Obsahuje množstvo nových, ale aj známych rejdovských piesní. Hudobný doprovod patril ĽH Ondreja Hlaváča, ktorá s FSk Hôra spolupracuje už niekoľko rokov. Pokrstené bolo na vystúpení 19.3.2016 v Kultúrnom dome v Rejdovej.
V apríl 2017 vyšlo ďalšie CD V Rejdovej pri četerni p. Márie Brdárskej-Janošky so slávnostným krstom pri príležitosti jej 80. výročia narodenia. Kultúrny dom 21.4.2017 v Rejdovej znovu ožil piesňou a láskavým slovom.
Pri príležitosti 60-teho výročia svojho založenia v roku 2013 bola pokrstená publikácia pod názvom Autak zmo vystupovaly, ktorá dokumentuje 60 rokov existencie súboru vo fotografiách. Autorom je Ing. Ondrej Kračún, rodák z Rejdovej a bývalý vedúci FSk Hôra. Obec Rejdová za finančnej podpory Matice slovenskej zas pri tejto príležitosti vydala bulletin, ktorý bol použitý na prezentáciu FSk. V roku 2023 vyšla publikácia: Ján Kolesár – Alžbeta Lukáčová: Rejdová – Tradičná svadba. Vydavateľstvo Cultura Ethnica, o. z. 2023, 312 s. Vedecko-popularizačná monografia mapuje priebeh tradičnej svadby od prvých zmienok v 16. storočí až po súčasnosť. Obsahuje bohatý fotografický materiál, notové transkripcie a zvukové záznamy tradičného spevu. Viaceré vznikali v priereze 2. polovice 20. storočia, niektoré boli realizované v súčasnosti, pre potreby vydania knihy. Nahrávky ponúkajú pohľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej. Vytvárajú tak čo najpestrejší obraz o jej podobách, najmä o jej spevnej tradícii.
Okrem toho rejdovské piesne znejú aj z rozhlasových nahrávok – 26.6.2010 sa zúčastnili nahrávania pre Slovenský rozhlas – rádio Regina, ktoré sa konalo v Spišskom Podhradí ako sprievodné podujatie tohoročných folklórnych slávností. Počas GFF Rejdová 2013 sa členovia FSk zapojili do živého vysielanie pre Rádio Regina. V roku 2015 to bolo natáčanie programu "Rejdovskie priadky" do televíznej relácie Kapura. V roku 2017 účinkovali v Galaprograme GRAND PRIX Svätozára Stračinu – Slovenský rozhlas Bratislava. 24.4.2019 sa konalo živé nahrávanie do Rádia Regina v sále KD.
Folklórna skupina Hôra zachováva a rozvíja ľudové zvyky, obyčaje a zanikajúce remeslá obce Rejdová. Prvá národopisná skupina bola založená vtedajším učiteľom pôsobiacim v obci v roku 1950. Folklórna skupina Hôra vznikla následne v roku 1953 – v roku 2024 už oslávila svoje 71. výročie založenia. Za tie roky mala FSk Hôra množstvo vystúpení, na ktorých reprezentovala zvyky a tradície obce Rejdová pri rôznych príležitostiach, kultúrnych podujatiach, na festivaloch a folklórnych slávnostiach na celom Slovensku, ale aj v zahraničí – napr. v Maďarsku, Poľsku, Nemecku a inde. Počas svojej existencie sa pravidelne zúčastňuje na rôznych súťažných prehliadkach folklórnych skupín a na celoslovenských súťažiach, kde zožala nejeden úspech. Okrem speváckych a tanečných programov pripravila aj niekoľko scénických vystúpení, či zaujímavý a veselý program plný spevu, hovoreného slova a humorných scén, ktoré v podaní členiek FSk rozosmiali celé publikum. Venujú sa aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií, napr. „Malí remeselníci“ na ktorej boli predvádzané ukážky tradičných rejdovských ľudových remesiel. Organizovali aj tanečno-spevácke workshopy, ktoré sa konali v Kultúrnom dome v Rejdovej. Na niektorých svojich vystúpeniach predstavili aj ľudové výrobky – tkané koberce, paličkovanú čipku či ručne robené kožené pastierske kapsy a tiež domácu pálenku a výborné rejdovské koláče.
Medzi najväčšie úspechy patrí získanie 1. miesta na krajskej speváckej súťaži v Jasove v roku 2016 a následne umiestnenie v zlatom pásme na celoslovenske speváckej súťaži v Dolnom Kubíne. V roku 2019 to bol postup mužov na krajskú spevácku súťaž v Košiciach a účasť v televíznej súťaži Zem spieva. Za svoje účinkovanie získala FSk niekoľko ocenení, napr. v roku 2006 získala významné ocenenie na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín „Nositelia tradícií“ v Liptovskom Mikuláši za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo: „Ráno pred svadbou...“ V roku 2013 jej bolo udelené ocenenie Národného osvetového centra a i.
Všetkým členom FSk Hôra patrí poďakovanie, že svojím prístupom uchovávajú naše krásne tradície!
Spracovala Marta Mikitová
Zdroj: internet
https://www.rejdova.sk/-folklorna-skupina
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/item/12732-folklorna-skupina-hora-rejdova-vydala-svoj-novy-cd-nosic#sigProGalleriac93c063d60
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-