Výstava Rolanda Neupauera je jeho prvou významnejšou samostatnou prezentáciou, ktorá sa snaží predstaviť tvorbu umelca v tematickej a chronologickej koncepcii. Výstava sa koná v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, ktorá sa venuje súčasnému výtvarnému umeniu a súčasne prezentácii tvorby mladých umelcov a umelkýň pochádzajúcich a tvoriacich v regióne Gemer a Malohont. Výstava vznikla zo spolupráce s kurátorkou Angelikou Matuškovou, pôsobiacou v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Je typom výtvarníka, pre ktorého sa maliarske médium stáva najzrozumiteľnejším prostriedkom, pomocou ktorého komunikuje divákovi vlastný názor a nazeranie na svet. Upúšťa od doterajšieho programového štúdia maľby, ako aj od klasických zákonitostí obrazovej kompozície. Jeho predchádzajúci remeselný prístup k maľbe sa pretransformoval do spontánneho a intuitívneho procesu tvorby. Uvoľneným, expresívnym rukopisom zachytáva zmyslové pôsobenie svojho bezprostredného okolia a vnútorne oslobodený od akýchkoľvek pravidiel necháva prehovoriť farbu, gesto a emócie. Jeho nesporná maliarska zručnosť dáva týmto kompozíciám vážnosť a pravdivú výpovednú hodnotu. Najčastejšie abstrahuje krajinu a prvky z prírody. Autor pracuje s fenoménom krajiny ako s nosným motívom, pričom jednotlivé jej výseky a časti ďalej posúva, pretvára a nanovo definuje. Technika oleja na plátne mu umožňuje dosiahnuť zamýšľanú atmosféru a hĺbku v obraze. V mnohých kompozíciách sa objavujú kubizujúce formy, ktoré zaujímavým spôsobom budujú obrazový priestor . Veľmi živou a sviežou farebnosťou dosahuje silné pôsobenie na diváka. Jeho maliarsky štýl a prístup je ťažko zaraditeľný. Expresívny a silne sugestívny výraz kompozícií, môže pôsobiť na diváka rušivo, čo aj často je autorovým zámerom. Prvoradá je snaha zanechať dojem, akýkoľvek. U Neupauera je maliarska skúsenosť povýšená nad všetky ostatné skúsenosti a stáva sa istou formou terapie. Zachytáva, premýšľa, analyzuje, vrství a pretvára. Výrazná je procesualita v jeho dielach. Mnohé kompozície vznikli premaľbou iných. V procese premeny, sa často vďaka náhode, objavili nečakané nové významy a odkazy. Niektoré obrazy pretvára opakovane aj dlhší čas, alebo ich úplne zničí. Tento moment je dôležitý z hľadiska vzťahu autora a diela, ktorý je stále živý a aktuálny. V Neupauerovej tvorbe je kladený najväčší dôraz na spontánnosť a samodefinovanie diela, ktoré sa mení v procese autorskej intervencie.
Výstava Ranné tváre sa snaží divákovi komplexne predstaviť osobnosť a tvorbu Rolanda Neupauera. Gro tvoria diela vytvorené za posledné 3 roky, ale pre možnosť sledovania vývinu jeho tvorby tu môžeme nájsť aj školské práce a dokonca jeho prvú olejomaľbu z roku 1994. Zaujímavým motívom v Neupauerovej tvorbe je zachytávanie tzv. „gemerských reálií“ čo sú v jeho prípade známe motívy ako hrad Krásna Hôrka, mauzóleum Andrássyovcov alebo kaštieľ Betliar. Tieto prvky nielen zachytáva, ale v kontexte súčasnej spoločnosti ďalej posúva do nových súvislostí a kriticky hodnotí. Zaujímavé je jeho dielo Vízia o hrade, ktoré vytvoril 2 roky pred požiarom hradu Krásna Hôrka. Obraz zachytáva hrad v expresívnych gestách, ktoré evokujú šľahajúce plamene.
Výstava je v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote nainštalovaná do konca apríla.
Roland Neupauer, 7. 4. 1980 v Rožňave, v súčasnosti žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí
Štúdium:
1994 -1998 ŠÚV Škola úžitkového výtvarníctva Košice, odbor: Propagačná grafika
1998 - 2004 VŠVU Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, odbor: maľba, absolvent slobodných umení
1998 -2001 v ateliéri prof. Rudolfa Sikoru
2001 - 2004 v ateliéri prof. Jána Bergera
2003 študijný pobyt na škole Sztuk Pienknych v Polskej v Poznani
Výstavy:
1998 MIR 80, Kultúrne centrum Rimavská Sobota
2001 Portréty, Queens kafe, Bratislava
2002 Traja pod kostolom , Svätý Jur
2002 Ateliérová výstava, Kasárne Komárno
2003 Výber prác, Kafe u mňa, Bratislava
2004 Priestory, absolventská výstava, Pálffyho palác Bratislava
2006 Priestory, OKC Rožňava
2010 Kam dovidíš, Galéria GUBA, Bratislava
2010 Výber, Zeminy, Brusceles
2011 Zodiak, Galéria Baníckeho múzea, Rožňava
2011 Kolektívna výstava, Konsisten/z/wei Viedeň
2011 Len tak, kaviareň Leporello, Rožňava
2012 Krajiny, Galéria Abilympiáda, Prešov
2013 Voľný výber obrazov, Dom kultúry, Púchov
2013 Bienále maľby IV.? Rozdiely, ktoré spájajú, kolektívna výstava, Mestská galéria Rimavská Sobota
2013 Revízia, OKC-Divadlo ACTORES, Rožňava
2014 Na Radnici, Galéria mestského úradu, Rožňava
Výtvarné sympóziá
2000 Letavy, Kurinec Rimavská Sobota
2001 A 13, Krnov, Česká republika
2002 EURY ART Danišovce
2003 Plenér, Banská Štiavnica
2005-2006 Mlyn, Rožňava
2006 Festival TEMPUS ART výtvarná sekcia, Rožňava
2006 Symposium INTER ART Aiud Rumunsko
Angelika Matušková
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-