Po roku 1990 založil vlastnú vydavateľskú a fotografickú agentúru a v tejto činnosti pokračuje aj v súčasnosti. S fotoaparátom precestoval nielen Slovensko, ale aj viaceré krajiny sveta – Rusko, najmä horstvo Kaukazu, Španielsko, Japonsko, Grécko, Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko, štáty bývalej Juhoslávie, Írsko, USA (Minnesota, Arizona), Juhoafrickú republiku… Ich výsledkom je bohatý fotografický archív, sústavne využívaný pri publikačnej i výstavnej tvorbe. Od roku 1975 usporiadal vyše 170 samostatných výstav a zúčastnil sa mnohých kolektívnych fotografických výstav doma i v zahraničí.
Svojou tvorbou sa podieľal na vydaní viac ako 200 publikácií reportážneho, krajinárskeho, historického a vlastivedného charakteru. Jeho fotografie sú súčasťou viacerých publikácií, objavujú sa na pohľadniciach, kalendároch a ďalších tlačovinách. Z publikácií sú to napríklad: Okres Lučenec vo fotografii (1983), Okres Rimavská Sobota (1986), Rimavskou dolinou (druhé vydanie1991), Kraj pod Tatrami v 333 fotografiách (1994), Košice na prelome tisícročí (1998), s Jánom Marcinkom vydali knihu Slovenské rady, vyznamenania, čestné odznaky (2002), s Ivanom Chalupeckým, Michalom Krajnákom a Máriou Novotnou publikáciu Spišský hrad (2003), Slovakia (2007), Slovensko (2010), s Milanom Kolcunom vydali knihu Potulky mestom Košice (2011), Bardejov (2012), s Editou Kušnierovou - Rožňava a okolie (2012), s Milanom Dudášom vydali publikáciu Drevené kostoly, chrámy, zvonice na Slovensku (2013), Košický kraj (2013) a mnohé ďalšie.
O jeho aktivitách v oblasti fotografie svedčia viaceré výstavy. Fotografie pre jednu z nich, o okrese Rimavská Sobota, vznikli v polovici 80. rokov 20. storočia. Časť z nich bola použitá v publikácii vydanej v roku 1986, pod názvom Okres Rimavská Sobota vo farebnej fotografii. V podobe výstavy boli niektoré Jirouškove fotografie verejnosti predstavené v roku 1987 v Mestskom kultúrnom stredisku v Rimavskej Sobote a následne v roku 1988 i vo vtedajšom Gemerskom múzeu, pod rovnomenným názvom Okres Rimavská Sobota vo farebnej fotografii. Repríza tejto výstavy sa uskutočnila aj v partnerskom meste okresu Rimavská Sobota v meste Bátonyternye v Maďarsku. Jeho výstavná činnosť sa zintenzívnila najmä od roku 2004. Kolekcie pod názvom Od Tatier k Dunaju boli okrem Slovenska prezentované v Lisabone, Madride, Bruseli, Ríme, Budapešti, Viedni, Grazi, Krakove, Waršave, Miskolci, Sárospataku, Forli, La Valette, Corku, Galvay, Dubline, Montreale, Washingtone a ďalších mestách USA, ako aj v Juhoafrickej republike – v Kapskom Meste a Pretorii. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote okrem vyššie spomenutej výstavy predstavil v roku 2007 cyklus fotografií, pod názvom Od Tatier k Dunaju.
Dosiaľ najväčším ocenením publikačnej tvorby autora je udelenie Európskej ceny za rok 1994, ktorú mu udelila Európska federácia turistickej literatúry so sídlom v Ríme za obrazovú publikáciu Kraj pod Tatrami. Za dlhoročnú fotografickú tvorbu mu v roku 2004 udelili Cenu mesta Košice, v roku 2005 Cenu fair play Slovenského olympijského výboru, za dlhoročnú propagáciu Slovenska a fotografovanie Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, ktorý svojim objektívom zachytáva nepretržite od roku 1967. V roku 2009 mu udelili Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja a najvyššie ocenenia Národného osvetového centra v Bratislave – Medailu Daniela Gabriela Licharda.
Vystavené fotografie zachytávajú dobové podoby vtedajšieho okresu Rimavská Sobota a samotného okresného mesta. Po viac ako tridsiatich rokoch ožijú časy minulé, odhalia čo pretrvalo a čo zaniklo. Z tohto pohľadu majú vysokú dokumentačnú hodnotu. Zachytávajú reálie, z ktorých mnohé sú už dávno stratené, iné sú len letmým odleskom v spomienkach pamätníkov, ktoré môžu byť práve takýmito fotografiami oživené či pripomenuté. Poskytujú svedectvo o niekdajšej priemyselno-poľnohospodárskej tradícii regiónu, o čarovnej a krásnej krajine, a tiež o ľuďoch a spoločnosti danej doby. Pre pamätníkov sú tieto fotografie pripomenutím zažitých reálií. Pre tých, čo sú vekom mladší a nezažili ich, ide o sprostredkovanie niekdajších podôb, ktoré svojou inakosťou môžu byť mimoriadne príťažlivé.
Tlačovú správu pripravili: PhDr. Oľga Bodorová (riaditeľka GMM)
a RNDr. Ján Aláč (dokumentátor GMM)

































__________________________________________________
Vernisážou sprístupnili 27. januára 2015 popoludní v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote výstavu prác známeho fotografa a cestovateľa z Košíc Ing. Alexandra Jirouška. Vystavené fotografie zachytávajú podoby Rimavsko-sobotského okresu, ktoré autor vyhotovil v minulosti, sa objavujú pod názvom Gemerská Nostalgia. Fotograf Ing. Alexander Jiroušek sa narodil 24. novembra 1934 v Spišskej Novej Vsi. Počas druhej svetovej vojny navštevoval Základnú školu vo východočeskom meste Brandýs nad Orlicí. Po skončení vojny sa vrátil s rodinou – už bez otca, ktorý padol štyri dni pred jej skončením – späť do Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1953 ukončil štúdium na gymnáziu. Študoval na Vysokej škole technickej v Košiciach – Strojníckej fakulte, kde v roku 1959 získal titul strojárskeho inžiniera. Určitý čas pracoval aj vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach ako vedúci propagácie. Od polovice 70. rokov 20. storočia sa venuje výlučne fotografickej tvorbe, ako fotograf samouk. Začínal s malým fotoaparátom nemeckej značky SIDA. Bol to
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-