podľa nás najviac podobať, nech si ho k nemu priradíme sami. Nuž taká je to rasa... Neodvážime sa žiadnu menovať. Ale jedno je jasné, jeho najsilnejší predok bol isto-iste lovecký pes, a to ešte s veľkým L.
Meno
mu sedí, lebo v neustálom pohybe kmitá po byte, šantí s deťmi, stále sa chce hrať, nosí nám hračky a „bojuje“ s nami, kto je silnejší, aportuje, vonku vydrží behať celé hodiny, jeho lovecká nátura ho núti naháňať mačky, v záhrade vydrží hrabať donekonečna, „vadí“ sa s veveričkou, ktorá často šplháva a nedostihnuteľná pózuje na blízkom strome. Náš lovec si myslí, že ani ježkove pichliače mu nemôžu ublížiť (ale veru môžu!), po tráve uháňa s ňufákom tesne pri zemi, drží stopu a my, v prípade, že sme na prechádzke práve len kvôli nemu a vtedy mu udeľujeme právo pána, za ním „poslušne kľučkujeme“ – musí to byť na nás, ako sa hovorí „pohľad pre bohov“...
Mohol
však dostať aj „rýchlejšie“ meno, ktoré mu navrhli naši známi Poliaci, s ktorými sme boli ubytovaní na súkromí v Slovenskom raji, v Dedinkách, kde sme už po mnohýkrát dovolenkovali pri priehrade Palcmanská Maša. Stačil maličký okamih a na pár sekúnd zabudnutá otvorená bránička na dvore – a náš Atom vyfrnkol rýchlosťou svojho mena... Pustili sme sa ho všetci hľadať po dedine, niežeby sa nevrátil, ale obávali sme sa, aby nevbehol pod auto. Nakoniec ho našli Poliaci a s radostným výkrikom „mame go,“ skonštatovali: „To ne Atom, to Elektron.“
Od svojho
prvého obojku mal náš Atom už nejeden ďalší, meníme mu ho podľa stupňa jeho opotrebovania. Keď sme sa pred pár dňami, v polovici augusta, chystali na 6. Vlachovský remeselnícky jarmok, tak sme rozmýšľali, čo by sme si tak na tomto hornogemerskom jarmoku mohli vybrať a kúpiť. Ako prvé nás obidvoch napadlo jedno: obojok pre Atoma. Áno, kúpime obojok! Bude to gemerský obojok, od majstra remenára, poctivo ručne vyrobený z pravej kože. Zaslúži si ho práve odtiaľto, veď Atom sa tu na Gemeri po častých návštevách vyzná viac ako mnohý turista (na zdokumentovanie prikladáme pár fotografií, väčšina z ďalších miest však ostala len v našom albume). Ale smola! Vo Vlachove sme videli veľa rôznych krásnych remeselníckych výrobkov, ale remenára sme tam veru nenašli ani jedného. Nakoniec sme mu obojok predsa, presne o týždeň a presne taký, aký sme chceli,  kúpili na Hontianskej paráde v Hrušove. Nepochádza síce z nášho obľúbeného kraja, ale my ho napriek tomu vždy budeme volať GEMERSKÝ. Podľa našej prvotnej myšlienky – kúpiť obojok na Gemeri! A na spečatenie tohto pomenovania sme si v „Horno-gemerskom dvore“ dali oldomáš a počastovali sa gurmánskou špecialitou.
Tešíme sa
na našu najbližšiu návštevu Gemera, aj keď ho už máme dosť prebádaný, stále tam máme čo nové objavovať. A nebude to ani tak dlho trvať, koncom septembra sa tam opäť chystáme.  A znovu sa tam budeme cítiť ako doma. A nielen my, ale aj náš Atom – však nosí gemerský obojok!
26.8.2010

Marta MIKITOVÁ
Foto: autorka + Stanislav KEJÍK

FOTOGRAFIE S ATOMOM PO GEMERI

{gallery}kultura/atom{/gallery}
{jcomments on}