Hudobné nástroje zo zbierok Gemersko – malohontského múzea Doporučený
Napísal(a) Mgr. Ľudmila PulišováVýstava s názvom Hudobné nástroje zo zbierok Gemersko – malohontského múzea, ktorú otvoria 15. júna 2011, predstaví prostredníctvom trojrozmerných artefaktov a fotografií zo zbierkových a archívnych fondov múzea hudobnú kultúru regiónu Gemer – Malohont. Samotné hudobné nástroje sa vyvíjali pod vplyvom rozmanitých kultúrnych, historických, geografických a etnických podmienok. Prameňom pre ich poznanie v minulosti sú viaceré ikonografické pamiatky z 15. storočia, nachádzajúce sa napr. v kostoloch v Lukovištiach, Kraskove, či Rimavskej Bani. V 15. – 16. storočí zasiahla i región Gemer – Malohont valašská kolonizácia. Pod jej vplyvom sa tu začali
V zbierkovom fonde Gemersko – malohontského múzea sa nachádza 172 kusov hudobných nástrojov, ktoré sú v prevažnej väčšine umiestnené vo fonde etnografie, niekoľko kusov sa nachádza vo fondoch histórie a jeden kus je súčasťou archeologických zbierok múzea. I napriek zdanlivo nízkemu počtu je zbierka hudobných nástrojov pomerne rôznorodá. Sú v nej zastúpené strunové hudobné nástroje reprezentované niekoľkými husľami, prenosným cimbalom a viacerými druhmi citár. Raritou sú husle, ktoré zhotovil celé zo zápaliek Alojz Horváth z Drne. Dominantným prvkom výstavy je koncertné krídlo z 2. polovice 19. storočia, dlhé roky používané v baptistickom kostole v Klenovci, ktoré je v celku hudobných nástrojov najnovšou akvizíciou múzea. V rámci vzduchozvučných hudobných nástrojov majú pomerne veľké zastúpenie fujary, píšťaly a trúby z rohoviny zhotovené výrobcami z regiónu Gemer - Malohont. Zaujímavosťou sú hlinené píšťalky vyrábané hrnčiarmi, či signálna pastierska trúba obalená čerešňovou kôrou. Najpočetnejšiu skupinu medzi samozvučnými hudobnými nástrojmi tvoria plechové a liate zvonce. Známym strediskom výroby plechových zvoncov na území Gemera – Malohontu bolo mestečko Jelšava. Do tejto skupiny hudobných nástrojov zaraďujeme i pastierske palice, tzv. kuľagy, ktoré vydávajú charakteristický zvuk pomocou železných krúžkov navlečených v hornej časti. Zaujímavý je tiež veľký rapkáč z konca 19. storočia, používaný v rimavskosobotských viniciach na plašenie škodcov.
Umiestnenie výstavy hudobných nástrojov v dolnej expozícii múzea je viac – menej symbolické. V týchto priestoroch sídlila v rokoch 1931 – 1949 prvá hudobná škola v Rimavskej Sobote, a bol tu tiež byt jej vtedajšieho riaditeľa Júliusa Wernera.
Mgr. Ľudmila Pulišová
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.