×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/kocelovce
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/kocelovce
nedeľa, 05 február 2012 10:41

Koceľovské maľby zo 14. storočia predstavujú najväčšiu súvislú pomaľovanú plochu spomedzi všetkých gemerských kostolov Doporučený

Napísal(a) Edita Kušnierová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Dominantou starej baníckej obce Koceľovce, na hornom Gemeri,  so zaujímavou vretenovitou zástavbou je evanjelický kostol umiestnený na miernom návrší horného konca. Areál kostola vysadený lipami a ovocnými stromami a obohnaný kruhovou murovanou ohradou, ktorá pôvodne zaiste plnila úlohu obrannej fortifikácie, tvorí pokojnú oázu v obci značne exploatovanej poľnohospodárskou výrobou. Koceľovský kostol je skoro intaktne zachovaná orientovaná gotická stavba z prvej polovice 14. storočia. Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, na severnej strane pristavanou sakristiou a na západnej s vysokou vežou na štvorcovom pôdoryse, ktorá na vyšších poschodiach

prechádza do oktogónu, je zakrytý vysokou sedlovou strechou so šindľovou krytinou. Zastrešenie veže atypickou plechovou secesnou prilbou pochádza zo začiatku 20. storočia. Loď je zaklenutá klasicistickými tereziánskymi klenbami namiesto pôvodného trámového stropu, na ktoré štýlovo nadväzuje rovnako podklenutá murovaná empora. Polygonálne presbytérium bolo v priebehu poslednej tretiny 14. storočia nadstavané a zaklenuté krížovou rebrovou klenbou (zo staršieho zaklenutia zostali v murive kužeľovité konzoly pôvodných rebier). Slohovú čistotu kostola dokladajú vysoké lomené okná členené profilovanými prútmi a kružbami a sústava oporných pilierov apsidy. Súčasný južný vchod do kostola otvorený počas obnovy v 2. pol. 18. stor. je uzavretý gotickými dverami s dekoratívnym kovaním, ktoré sem boli  prenesené z pôvodného vstupného portálu vo veži. Ďalšie gotické dvere s bohatou kovanou výzdobou má lomený vstupný portál sakristie.
Loď kostola je oddelená od presbytéria mohutným lomeným triumfálnym oblúkom, za ktorým sa otvára veľkolepá galéria nástenných malieb s výjavmi christologického cyklu, postavami cirkevných otcov, apoštolov, prorokov, svätcov a anjelov. Sondy na stenách lode tiež preukázali doposiaľ neodkrytú stredovekú výmaľbu.
Koceľovské maľby pochádzajú z druhej tretiny 14. storočia. Predstavujú doposiaľ najväčšiu súvislú pomaľovanú plochu spomedzi všetkých gemerských kostolov. Vyznačujú sa bezprostredným až naratívnym podaním s výraznou lineárnosťou a nezvyčajnou kompaktnosťou pôsobenia. Jednotlivé výjavy sú rozmiestnené na celej ploche obvodových stien a klenieb presbytéria v troch horizontálnych pásoch nad sebou. Ikonografický program christologického cyklu je rozvrhnutý zhora nadol a začína výjavom Zvestovanie Panne Márii vo vrchole vnútornej strany víťazného oblúka. Vo výsekoch klenby severnej steny sú vedľa seba výjavy Narodenia Krista a Návšteva Márie u Alžbety. Do severovýchodného a východného výseku klenby bola namaľovaná Poklona troch kráľov, ďalej vpravo sú pomerne ťažko čitateľné výjavy Obetovanie v chráme a Dvanásťročný Ježiš v chráme. Mariánsku časť christologického cyklu završuje Korunovanie Panny Márie. Christologický cyklus pokračuje na južnej stene v strednom páse monumentálnou scénou Príchod Ježiša do Jeruzalema. Výjav Poslednej večere, vzhľadom k jeho rozmerom, sa dostal na náprotivnú severnú stenu. V ďalšom poli vpravo už vidíme kľačiaceho Ježiša pri Modlitbe v Getsemanskej záhrade, nasledujúci obraz Judášovej zrady (Judášov bozk) spolu so skupinou farizejov a vojakov však musíme hľadať až na východnej stene presbytéria po stranách a v ostení okna, lebo severovýchodnú stenu bez okna si maliar ponechal pre kľúčový výjav Ukrižovania.















Ďalej doprava po stranách a v ostení juhovýchodného okna  pokračuje cyklus postavou Petra s mečom (Petrova obrana) a výjavom so slúžkou Peter zapiera Krista. Na južnej stene po stranách a v ostení okna sú scény z vypočúvania Krista: Kristus pred Herodesom a Kaifášom. Tu sa opäť musíme vrátiť k severnej stene presbytéria, kde nasledujú v spodnom páse tri monumentálne výjavy Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním a Nesenie kríža s radom postáv vysmievajúcich sa Ježišovi a vedúcich dvoch spútaných lotrov. Nasledujúca veľkolepá scéna Kalvárie (Ukrižovania) je najpôsobivejšou kompozíciou spomedzi koceľovských malieb a svojimi rozmermi pravdepodobne  najmonumentálnejšou freskou zobrazujúcou tento výjav v rámci Slovenska vôbec. Vyžaruje z nej sila tragédie a veľkosť utrpenia zvýraznená ešte gestami žien (troch Márií a Salome) a sv. Jána  pod krížom, ktoré vo svojej dobe museli zákonite vyvolať u veriacich silné emócie (najmä ak si predstavíme presbytérium bez súčasného oltára, ktorý sčasti zakrýva fresku). Maliar tu zobrazil aj utrpenie dvoch lotrov, ktorí sú síce na kríž iba vyviazaní, ale majú dolámané končatiny. Podobne ako v Ochtinej, aj tu sa stretávame so zaujímavým detailom vzatia duše jedného z lotrov v podobe drobnej nahej postavičky anjelom do neba.
V tejto maľbe zaujme aj postava rímskeho vojaka na pravej strane kompozície opierajúceho sa o štít s namaľovanou hlavou draka: odvekým symbolom nepriateľa kresťanstva a atribútom sv. Juraja, ktorý nad ním zvíťazil (tento atribút je možné spájať s objednávkou výmaľby kostola Csetnekyovcami, majiteľmi Koceľoviec, ktorých rodový kostol v Plešivci bol zasvätený sv. Jurajovi).
Rovnako silný účinok majú dve nasledujúce kompozície na južnej stene presbytéria: Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu. Dramatické gestá rúk a trúchliace tváre zobrazených postáv dostatočne výrazne demonštrujú veľkosť Ježišovho utrpenia a smrti. Christologický cyklus bol zaiste zavŕšený výjavom Vzkriesenia, ktorý mohol byť umiestnený už v lodi (možno na pravej strane víťazného oblúka); v presbytériu sa nenachádza. V dolnej časti okolo celého obvodu presbytéria prebieha soklový ornamentálny pás s kazetovým motívom a iluzívnym diamantovým vzorom symbolizujúcim drahé kamene, ktoré tvoria základy múrov „Nebeského Jeruzalema“.
V dolnom páse na stenách polygónu a v osteniach okien presbytéria sú namaľované ešte postavy dvanástich apoštolov. Na vnútornej stene víťazného oblúka sú  zobrazené polpostavy prorokov, pod nimi na južnej strane je sv. Katarína s kolesom ako nástrojom svojho umučenia, na severnej strane prvomučeník sv. Štefan.
V jednotlivých poliach krížovej klenby presbytéria sú namaľované postavy sediacich cirkevných otcov doplnené atribútmi štyroch evanjelistov, oslavnými textovými páskami a postavami anjelov hrajúcich na hudobné nástroje. Na svorníku klenby je namaľovaná Kristova tvár. Pomaľovaný je aj celý povrch klenbových rebier jednotným ornamentom v tvare zalamovanej pásky.
Koceľovské nástenné maľby charakterizuje výrazná lineárnosť, ktorá im dodáva punc ilustratívnosti a zrozumiteľnosti pre prijímateľa. Bravúrna kresba a živé gestá postáv – aktérov jednotlivých výjavov výrazne napomáhajú vyjadriť ich emócie, spoluúčasť na zobrazených udalostiach, dramatickosť a tragiku dejovej osnovy príbehu utrpenia a Kristovej obety, čo bolo napokon aj ich prvoradou úlohou.
V roku 1590 koceľovský zemepán Štefan Csetneky prijal protestantské vierovyznanie a v duchu hesla „Cuius regio, eius religio“ („Pre každého jeho vlastné náboženstvo“) sa stali potestantmi aj jeho poddaní so svojím kostolom. Nástenné maľby boli neskôr zabielené a kostol bol zariadený podľa protestantských obradov novým oltárom, kazateľnicou a krstiteľnicou, na západnej a severnej strane lode bola postavená drevená empora na stĺpoch, pretože kostol už nestačil zvýšenému počtu veriacich.
Koceľovský barokový oltár z polovice 18. stor. je jedným z najvyšších drevených oltárov v gemerských kostoloch. Etážová stĺpová architektúra s dekoratívnymi ušnicami je doplnená  obrazmi Ukrižovaného a Vzkrieseného Krista, Boha Otca na nebesiach, sochami Mojžiša Árona a adorujúcich anjelov trubačov.
Kazateľnica s ozvučnou strieškou s plastikou holubice znázorňujúcej Ducha svätého, je datovaná rokom 1759. Zdobená je anjelskými hlavičkami a akantovou ornamentikou. Ranogotická kamenná krstiteľnica zo 14. storočia je vyhotovená zo šedého pieskovca a osadená pevne do podkladu. Drevený barokový volútový vrchnák s vrcholovou skulptúrou Krstu Krista je v súčasnosti pre zlý stav uložený v sakristii. Drevená empora bola začiatkom 20. storočia úplne premaľovaná a vyžaduje komplexné reštaurovanie.
Koceľovské nástenné maľby objavili až budapeštianski reštaurátori v závere 19. storočia, kedy  začali aj s ich reštaurovaním.  Ďalší výskum, ktorý prebiehal v 2. polovici 70. rokov 20. storočia priniesol objavy dosiaľ neodkrytých malieb na víťaznom oblúku a severnej stene lode. V tomto období vtedajšia Okresná správa pamiatkovej starostlivosti v Rožňave zabezpečila aj komplexnú pamiatkovú obnovu exteriéru kostola vrátane reštaurovania vchodových okovaných dverí, ku ktorým sa viaže  nasledujúca povesť.
Keď v roku 1558 Turci rabujúc údolie Slanej vtrhli aj do Koceľoviec, obyvatelia sa schovali do kostola zahaprujúc ťažké dvere (vtedy ešte vo veži). Turci však nelenili a začali do dvier vysekávať otvor. Len čo prvý Turek cez otvor prestrčil hlavu, chlapi v kostole mu ju ihneď odsekli, a tak aj druhému, tretiemu... Povesť však nehovorí, čo bolo ďalej, ako na to sedliaci z Koceľoviec doplatili. Zdá sa to byť hodne nadsadené a nepravdepodobné, že sa to takto stalo, ale čuduj sa svete: keď sa lepšie prizriete na vstupné dvere do kostola, najmä z vnútornej strany, uvidíte v ich strede veľkú drevenú plombu, ktorou je vyplnený zjavne predtým vysekaný veľký otvor, cez ktorý by poľahky ktokoľvek prestrčil hlavu.
Edita Kušnierová
Fotografie: Edita Kušnierová a Stanislav Levrinc
Video: Stanislav Levrinc

SLOVNÍK ODBORNÝCH VÝRAZOV POUŽITÝCH V TEXTE

 akant

-

listy na hlaviciach antických stĺpov, súmerne štylizované podľa listov akantu, rastliny rastúcej v trópoch a pri Stredozemnom mori

 apsida 

-

polkruhový výklenok v prednej časti lode kresťanských chrámov, kde je umiestený oltár

 empora 

-

galéria, chór v kostole

 fortifikácia 

-

opevňovanie, opevnenie, hradby

 freska 

-

nástenná maľba na čerstvú omietku

 christologický

-

súbor námetov výtvarných diel týkajúcich sa postavy Krista, opierajúci sa o texty evanjelií, legiend a pod.

 ikonografia 

-

zobrazovanie osôb

 kružba

-

ozdobná výplň  vrchnej časti gotického okna

 naratívny

-

založený na rozprávaní, rozprávačský

 oktogón

-

v architektúre centrálna stavba na pôdoryse osemuholníka

 ostenie

-

obloženie muriva pri otvoroch dvier alebo okien

 polygonálny

-

mnohouhlový, ktorý má mnoho (obyčajne viac ako tri) geometrických uhlov

 presbytérium

-

priestranstvo pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov, mierne vyvýšené, prípadne oddelené zábradlím

 sakristia

-

vedľajšia miestnosť v kostole slúžiaca na úschovu bohoslužobných predmetov a na prípravu kňazov pred obradmi

 volúta

-

výtvarný ozdobný motív v podobe špirálovitého lineárneho alebo priestorového závitu



{gallery}kultura/kocelovce{/gallery}
{jcomments on}


Čítať 3866 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:23

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!