Dňa 10. marca 2012 vypukol na hrade Krásna Hôrka ničivý požiar. Dôsledky požiaru sú pre hrad katastrofálne – požiar zničil všetky strechy, mimoriadne vysoké teploty vážne poškodili časti múrov, zničená bola aj časť expozície otvorenej v roku 2011 na hornom hrade. Na hrade bolo v tom čase umiestnených 4 725 ks zbierkových predmetov. Najviac poškodených a zničených predmetov bolo v gotickom hrade, renesančnej prístavbe a mučiarni, 8 zbierkových predmetov sa zničilo v kongregačnej sieni, kde sa zrútil strop. Hrad Krásna Hôrka sa prvýkrát spomína v 14. storočí a dodnes patril k najzachovalejším šľachtickým sídlam. Posledný dedič Dionýz Andráši sústredil na hrade rodové zbierky, ktoré už v roku 1875 príležitostne sprístupnil verejnosti. Vzniknutá škoda na národnej kultúrnej pamiatke - hrade Krásna Hôrka - je nenahraditeľná. Návštevníci môžu priamo na výstave Krásna Hôrka na Bratislavskom hrade prejaviť spolupatričnosť a prispieť na obnovu požiarom zničeného hradu.
Pre návštevníkov výstavu Krásna Hôrka na Bratislavskom hrade slávnostne otvorili vrámci podujatia Noc múzeí a galérií 19. mája 2012. Nachádza sa na
(Zdroj: Tlačová správa - Slovenské národné múzeum)
{gallery}kultura/hrad/vystava{/gallery}
{jcomments on}
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-