V rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave vo štvrtok 17. septembra 2015 slávnostne otvorila výstava s názvom Poézia kameniny. Výstavu otvoril Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Autorka výstavy, Sylvia Holečková, v svojom príhovore oboznámila prítomných s históriou kameninovej manufaktúry v Rožňave i so samotnou výstavou. K spestreniu vernisáže prispeli pán Ferenc Ambruš s krátkou poviedkou o zakladateľovi manufaktúry Jánovi Hoffmannovi a žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave s kultúrnym programom.pravdepodobne vyrobeným v Rožňave a ukážke výrobkov ďalšej gemerskej manufaktúry na výrobu kameniny, založenej v roku 1823 v Muráni.
Rožňavská kameninová manufaktúra, po manufaktúre na spracovanie kože založenej v roku 1782, v poradí druhá v Rožňave, bola založená v roku 1810. Manufaktúru založil Ján Hoffmann, rodák z Budína, v objekte na vtedajšej Čučmianskej, dnes Hrnčiarskej ulici. Do roku 1845 bola v rodine svojho zakladateľa, potom ju spravovala akciová spoločnosť. Vo vedení podniku sa vystriedali Štefan Mattyassovsky, Imrich Szontágh, Alexander Dubrovszky, Jakub Weinstein a Fabián Groszmann.
Najväčší rozkvet dosiahla manufaktúra pod vedením Imricha Szontágha. Jej najvýznamnejšie obdobie spadá do rokov 1851 – 1854. Podľa údajov košickej obchodnej komory prestala vyrábať v roku 1905. 
Rožňavská kameninová manufaktúra opierala svoju výrobu o suroviny z neďalekého okolia. Sortiment jej výrobkov bol pomerne bohatý, ich originalitu zabezpečovala slepá značka, známe sú štyri. V najväčšej miere, mimo regionálnych trhov, sa rožňavské výrobky predávali v Budapešti a Debrecíne. Najväčší záujem bol o taniere rôzneho druhu. Na zdobenie sa najčastejšie používali farby modrá, červená, zelená a hnedá. Svoju výrobu manufaktúra orientovala na meštianske domácnosti, neskôr, v snahe udržať sa na trhu čo najdlhšie, začala vychádzať v ústrety vidieckemu vkusu.
Na výstave sú prezentované zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave bude výstava sprístupnená do 23. októbra 2015.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
autorka výstavy
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-