Po slávnostnom otvorení festivalu, sprístupnení miestneho múzea tradičnej ľudovej kultúry a krste Slovníka nárečia Rejdovej pokračoval program, v ktorom sa predstavili folklórne kolektívy z Rejdovej, Vyšnej Slanej a Dobšinej i hosťujúce - folklórna skupina Vinica z Myslavy, ľudová hudba Paprčkovci z Hriňovej a folklórny súbor Nuntasii Bihorului z Oradei (Rumunsko). Po scénických programoch si priaznivci histórie pozreli staršie filmové dokumenty o zvykoch a obyčajoch Gemera. Tancachtiví sa zabávali na pľacu a v hostinci, ale mnohí si vychutnávali atmosféru a stretnutie so známymi vo dvoroch pri gemerských špecialitách.
Pozorní priaznivci tohto festivalu si všimli, že piatkový program sa každoročne rozširuje, vytvára priestor pre zaujímavé programy a kvalitné kolektívy. Návštevníci si pochvaľujú aj atmosféru, ktorá tu vládne do skorého rána.
Aj hlavný festivalový deň bol poznamenaný zmenami. Gemerské ohlášky v rámci bohoslužieb v Evanjelickom kostole sv. Michala Archanjela v Rejdovej významne obohatili program festivalu. Účinkujúci i ďalší návštevníci naplnili tento duchovný stánok, aby si vypočuli slovo Božie a boli svedkami „prevolávaňa“ – ohlášok, v súčasnosti už zabudnutého zvyku, ktorý patril k obdobiu chystania výbavy a príprav na svadbu. Pravú festivalovú atmosféru na „pľacu“ začali dievčatá a ženy z folklórnych kolektívov spevmi, chorovodmi a kolesami, muži sa nedali zahanbiť a pridali sa k nim. Nechýbal ani program najmladších folkloristov z detských súborov a hudieb. Nálada v obci vrcholila vo dvoroch, kde sa okrem účinkujúcich prezentovali tradičné remeslá a gemerské špeciality. Odvážnejší aj vystrúhali pravý rejdovský šindel a odborníci ho zaradili do súťaže. Po prijatí vedúcich kolektívov starostom obce sa všetci v krojovanom sprievode presunuli do amfiteátra. Celou dedinou sa ozýval spev a hudba, z niektorých dvorov aj ponúkali a poniektorí si stihli cestou aj zatancovať.Program v amfiteátri otvorila ľudová hudba Paprčkovci mladší z Hriňovej gemerským blokom a po Privítanke už pokračovala číslom V Hriňovej som odchovaný. Prekrásne zvyky z Čierneho Balogu priblížila folklórna skupina Kýčera. Vôňa Gemera – mozaika piesní tancov a zvykov horného Gemera predstavila folklórne skupiny a súbory z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Nižnej Slanej, Čiernej Lehoty, Rožňavského Bystrého, Rožňavy, Drnavy a Gemerskej Polomy. Súbory a skupiny pracovali takmer celý rok, aby prezentovali svoju tvorbu a divákom ponúkli nové, či upravené čísla.
Úroveň predstavených programov bola vysoká a hodnotenie o Festivalovú cenu riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave bolo pre porotu náročné. Aby spomínaná festivalová cena viac motivovala účinkujúce kolektívy, tentokrát boli výnimočne udelené tri, a to folklórnym súborom Dubina z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a Stromíš z Vlachova. Gemerský blok už tradične slovne obohatili moderátori Mgr. Katarína Birková a Mgr. Peter Gallo, ktorí vlastne divákov sprevádzali celým programom v amfiteátri. Zaujímavé piesne a tance z oblasti rumunského Bihora predstavil súbor Nuntasii Bihorului z Oradei. Kolektív tvoria mladí i starší členovia, podobne ako je to u nás vo folklórnych skupinách, a jeho repertoár je veľmi bohatý a rozmanitý. Po prvej časti tomboly už javisko patrilo ľudovej hudbe a hudobnej skupine Banda a tanečnej skupine Partia. Tieto kolektívy predstavili ľudové piesne a tance dvoma rôznymi spôsobmi - tradične, podľa starých interpretov z rôznych lokalít Slovenska, i netradične, podľa vlastnej fantázie s modernými prvkami. Záver patril skupine Drišľak, predstavovať ju netreba a hádam ani netreba dodať, že náladu a divákov udržala až do konca.Programová skladba 39. Gemerského folklórneho festivalu bola pestrá. Tvorili ju programy takmer pre všetky kategórie. Podobne aj sprievodné aktivity – jarmok, ukážky remesiel, tvorivé dielne pre deti, či prezentácia obce Rožňavské Bystré, mali dostatok návštevníkov. Niektoré programy príjemne prekvapili, iné možno nesplnili očakávania divákov, ale potešiteľné je, že amfiteáter v Rejdovej bol plný a nálada gradovala. Mimoriadne sme boli prekvapení hojnou účasťou mladých ľudí, tak medzi účinkujúcimi, ako aj v hľadisku. Dáva nám to nádej do budúcnosti, že náš prekrásny gemerský folklór už má svojich pokračovateľov a nových – dúfajme – verných fanúšikov.
Organizátori ďakujú partnerom za podporu a priaznivcom festivalu za vynikajúcu atmosféru, ktorú počas programov vytvárali a vydržali až do skorého nedeľného rána.
M. Ferenczová
GOS Rožňava
{gallery}kultura/folklor/gff/39/foto{/gallery}
{jcomments on}
































Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, pripravovali 39. ročník Gemerského folklórneho festivalu od začiatku roka, preto aj jeho zhodnotenie je náročné a vyžaduje si čas. Musia sa upokojiť dojmy a emócie, aby sa našli chyby, prípadne rezervy pre ďalší, už jubilejný 40. ročník, ktorý sa už ukončením tohtoročného začne pripravovať.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-