Nárečové slovo LEVENDA je ľudový názov najvzácnejšej rastliny Muránskej planiny, ktorá podľa odborníkov nerastie nikde inde na svete, a preto patrí medzi prísne chránené druhy. Muránčania sú hrdí na túto výnimočnosť s odborným názvom LYKOVEC MURÁNSKY. Lykovec má ružové výrazne voňajúce kvety a jeho vždy zelené kríčky sa plazia po ostrých vápencových skalách. Názov Levenda sa však v Muráni udomácnil natrvalo, avšak v súčasnosti ho priraďujeme skôr k speváckej Kto a kedy prišiel na myšlienku založiť LEVENDU?
Po skončení PF UPJŠ v PREŠOVE v r. 1970 som v septembri začala učiť v ZDŠ v Muráni. V r. 1971 ma bývalý predseda MNV J. Haluška požiadal, aby som účinkovala v ZPOZ pri MNV.
Matrikárkou bola Z. Hajdúková. Účinkovali sme pri sobášoch, pri uvítaniach detí do života, pozdraveniach jubilantov, občianskych pohreboch, pri odovzdávaní občianskych preukazov, rozlúčkach s brancami a iné. Pri týchto akciách v 70. rokoch vystupovali žiačky ZDŠ, ako A. Hajdúková, V. Buksová (Bendíková), V. Fiťmová (Vrabcová). V 80. rokoch účinkovali ženy, ako P. Hajdúková, A. Baksová, J. Lukašová, A. Ďurčíková, M. Kováčová, B. Austová, P. Haluška, B. Grendelová. Matrikárkou bola M. Lipavská.
Po nežnej revolúcii v r. 1990 sa ZPOZ pri MNV rozpadol. V r. 1991 Osvetové stredisko v Rožňave, p. Brdárska nás oslovila a požiadala, aby sme vystúpili na folklórnych oslavách v Rejdovej. Ja a Marienka Regendová, ktorá v tej dobe pracovala ako osvetová pracovníčka pri OÚ v Muráni, oslovili sme ženy našej obce a vypracovali sme folklórnu scénku „Dožinky“ a s ňou sme vystúpili v Rejdovej aj v Slavošovciach. Spevácku skupinu sme pomenovali „Levenda“ podľa kvetu, ktorý rastie len na Muránskej planine – Lykovec muránsky (predtým kríčkovitý). Účinkujeme už 21 rokov ako spevácka skupina Levenda pri OÚ v Muráni a úspešne spolupracujeme so starostom obce R. Goldschmidtom a matrikárkou A. Vrbjarovou.
Niektoré členky z tejto vašej skupiny už zomreli, iné možno dobrovoľne odišli. Spomeniete si na všetky mená od vzniku Levendy až dodnes?
Prvé členky speváckej skupiny Levenda boli a mnohé ešte aj sú: pani M. Belejová, H. Beňová, M. Forróová, M. Halušková, H. Halušková, E. Kamoďová, D. Korimová, K. Matajzová, A. Sklenáriková, M. Sklenáriková, M. Vrbjarová a neskôr aj A. Kontúrová.
Kedy pribudli do Levendy muži, ktorých k vytvoreniu speváckej skupiny motivoval Mgr. Juraj Kochjar?
Muži prvýkrát vystupovali v auguste 2007 na oslavách nedožitého 100. výročia narodenia a 35. výročia úmrtia autora básní Antona Macáka – Bystríka Muránskeho, rímskokatolíckeho kňaza, ktorý 20 rokov pôsobil v Muráni. Niektoré jeho básne, v ktorých ospieval krásu prírody, zhudobnil Ján Čambal. Po týchto oslavách pribudli do speváckej skupiny Levenda aj muži.
Ktorí muži sa dnes pravidelne zúčastňujú vystúpení so ženami?
Spoločne účinkujeme už 5 rokov. Sú to: J. Kochjar, J. Berzéty, E. Kredátus, M. Laboš, A. Topor, M. Regenda a Š. Kršňák, ktorý nás po ťažkej chorobe navždy opustil. Pre nemoc rodinných príslušníkov odišli J. Kochjar a M. Halušková.
Kde všade ste vystupovali a pri akých príležitostiach?
Od roku 1991 ženská spevácka skupina Levenda vystupovala na folklórnych slávnostiach v Rejdovej, na Roku na Gemeri v Slavošovciach s folklórnymi scénkami a tradíciami: Dožinky, Na priadkach, Prípravy na svadbu, Hrabanie sena, Od Lucii do Krašúna. Ďalej sme vystupovali na Zbojskej pri Tisovci, v Osrblí, na okresných a krajských prehliadkach speváckych skupín seniorov vo Zvolene, v Brezne, v Revúcej, na Klenovskej rontouke, Dni mesta Revúca, Stretnutí troch generácií v Revúcej, na Dňoch Mikroregiónu Muránska planina – v Čiernom Balogu, v Michalovej, v Pohronskej Polhore, v Tisovci, v Muráni, v Muránskej Dlhej Lúke a tiež na miestnych oslavách Dni obce Muráň, SNP, účinkujeme v ZPOZ – Človek človeku na občianskych pohreboch, sobášoch, pozdravení jubilantov, pri stretnutiach bývalých žiakov zo ZŠ atď. Vypracovali sme scenáre akcií ZPOZ Človek človeku, s ktorými sme reprezentovali našu obec na okresných a krajských prehliadkach a sú uvedené v zborníkoch Človek človeku: Pozdravenie jubilantov k 60. výročiu a k 90. výročiu životného jubilea, Zlatej svadby, Deň matiek, odhalenie pamätnej dosky 25 rokov od úmrtia A. Macáka – B. Muránskeho, rímsko-katolíckeho kňaza pôsobiaceho v Muráni.
S čím sú spojené v rámci skupiny vaše najkrajšie spomienky, možno aj vtipné zážitky?
Sú to veselí ľudia – seniori. Radi spievajú, rozprávajú si svoje dojmy a zážitky pred alebo po vystúpeniach v Lesobuse aj v autobuse, keď ideme na akcie alebo sa z nich vraciame domov.
Ako si vyberáte nových spevákov do vašej skupiny? Ako sa pripravujete na vystúpenie?
Stretávame sa pravidelne raz týždenne v pondelok, pred vystúpením aj viackrát podľa potreby. Predložím im návrh piesní a spoločne vyberieme a naučíme sa tie, ktoré sa im najviac páčia. Za posledné 3 roky spevokol opustili – zomreli 5 členovia: H. Halušková, A. Sklenáriková, M. Belejová, M. Forróová a Š. Kršňák – za prácu im ďakujem. Nech odpočívajú v pokoji v našej muránskej zemi. Prijímanie nových členov je dobrovoľné. Kto rád má piesne, rád si ich zaspieva, je v spevokole vítaný. Noví členovia prišli do spevokolu: M. Beňová, A. Michalská a J. Matajz.
A čo vaša spolupráca s rozhlasom, s televíziou, nahrávky vašich vystúpení?
Niekoľkokrát sme účinkovali v rozhlasových reláciách pri otvorení Národného parku Muránska planina, Zvony nad krajinou atď. V r. 1997 nahrali sme v Slovenskom rozhlase v Banskej Bystrici kazetu pod názvom „Krásny kraj muránsky“. Na prvej strane kazety sú piesne autorov B. Muránskeho a J. Čambala, v ktorých ospievali krásu Muráňa a Muránskej planiny. Na druhej strane sú ľudové piesne z Muráňa a okolia.
Aké oblečenie – odevy ste už vo svojom ľudovom súbore vystriedali? Kto ich sponzoruje?
Máme biely kroj s červenými a modrosivými doplnkami. Ďalej máme čierny kostým s krémovými blúzkami. V ňom účinkujeme na občianskych pohreboch. Bordové sukne, blúzky a košele, modré sukne a blúzky. Oblečenie nám sponzoroval OÚ v Muráni, pán Pavlík z frmy Brantner z Revúcej a mnohé doplnky si kupujeme sami.
Ktoré sú vaše obľúbené piesne? Máte svoju rýdzo muránsku hymnu, bez ktorej sa nezaobíde žiadne vystúpenie Levendy?
Už som spomenula, že v našom repertoári sú ľudové piesne z Muráňa a okolia, piesne autorov A. Macáka – B. Muránskeho a J. Čambala, piesne o Slovensku či umelé alebo ľudové a zľudovelé, piesne iných národov, moravské, poľské, ruské. Obľúbenou piesňou je pieseň „Povedajú ľude, že v Muráňu dobre".
Náš exkluzívny rozhovor bol realizovaný pri príležitosti 65. narodenín pani Mgr. Evky Struhárovej, ktoré si pripomínala 30. októbra 2012. V Základnej škole v Muráni pôsobila ako učiteľka 34 rokov a vedúcou speváckej skupiny Levenda je 21 rokov. V mene našich občanov jej srdečne blahoželáme k životnému jubileu, prajeme dobré zdravie, veľa lásky a pohodu hlavne v kruhu svojich najbližších. Veríme, že aj naďalej bude so svojimi spevákmi z Levendy utužovať naše rodné tradície a prispievať k šíreniu dobrého mena obce Muráň. Ďakujem za rozhovor, sme vďační za originálne muránske piesne, ktoré nám ľúbezne znejú zásluhou Levendy aj v 21. storočí.
- RS –
(Prevzaté so súhlasom autorky z Muránskych novín č.5/2012)
{gallery}kultura/folklor/muran/levenda{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-