pondelok, 09 júl 2012 21:30

Šesťdesiatosem plastík a reliéfov na výstave rómskeho rezbára Dezidera Fertőa (1921-1996) Doporučený

Napísal(a) Oľga Bodorová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Výstavu pod názvom Rómsky rezbár Dezider Fertő (1921-1996) sprístupnia 16. júla 2012 v Rimavskej Sobote v rámci okrúhleho 130. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea, ktorá sa nesie v intenciách špecializácie múzea na rómsku kultúru. Na samostatnej výstave sa predstaví 68 plastík a reliéfov rezbára D. Fertőa, zo zbierkového fondu múzea. Časovo exponáty pochádzajú z rokov 1980 až 1996, to znamená z rokoch jeho vrcholnej tvorby.
Rezbár Dezider Fertő sa narodil 22. 2. 1921 v gemersko-malohontskej obci Šankovce, dnes Gemerská Ves, okres Revúca. V  obci žili usadení maďarskí Rómovia tzv. Rumungri, ktorí sa okrem iného venovali

muzikantstvu. Rómštinu už generácie 20. storočia neovládajú. V rodine usadlých Rómov Fertőovcov získal Dezider Fertő potrebné vzdelanie. V mladosti mu učarovala hra na cimbale a neskôr hrával v kapele v neďalekých kúpeľoch Levárt, predtým Strelnice. Pri častom sťahovaní sa jeho cimbal nezachoval.
Jeho pôvodným zamestnaním bola pedagogická dráha na Strednej poľnohospodárskej škole v Lučenci. Istý čas žil v Jesenskom a  Košiciach. Neskôr sa natrvalo usadil v rodnej Gemerskej Vsi – Šankovciach, kde pracoval na Jednotnom roľníckom družstve ako agronóm a kurič - domovník na vtedajšom Miestnom národnom výbore. Bezdetná rodina si v roku 1960 adoptovala dievčatko. Fertőova dcéra Anna Váradyová v spomienkach na svojho nevlastného otca spomína kladne.
Všestranný umelec nezostával len pri hre na cimbal. Už ako malý žiak mal vzťah k drevu. Na obdobie jeho začiatkov sa viaže negatívna skúsenosť. Ako veriaceho katolíka ho inšpirovali cirkevné témy. Už na základnej škole z dreva vyrezal svoju prvú sošku Panny Márie. Ukázal ju učiteľke, ktorá ho pochválila. Nadšený chlapec išiel so soškou za mladým kňazom, ktorý zareagoval neadekvátnym spôsobom. Zdá sa, že nič netušiaceho mladého umelca nepochopil. Dobil ho s vysvetlením, že sa vysmieva Panne Márii. Negatívny zážitok s kňazom, ktorý mladému Fertőovi neporozumel, zanechal na nadanom mužovi na dlhý čas zanevrenie na umeleckú tvorbu.
Až po smrti manželky sa Dezider Fertő začal venovať tvorivej práci. V rokoch 1980 až 1996, čiže v priebehu 16 rokov vytvoril súborné dielo, ktoré v sebe nesie pečať a podobenstvo rezbára, ktorý vnímal okolitý svet intenzívnejšie ako jeho okolie. D. Fertő rozvíjal svoj talent postupne, pričom striedal sotva 20 cm vysoké úzke drevené soklíky a ploché dosky reliéfov.
Tematicky tvorbu Dezidera Fertő možno rozdeliť podľa námetov do dvoch skupín:
1. svetské námety z tradičného a súčasného života Rómov a nerómov,
2. náboženské motívy prameniace v kresťanstve.
V začiatkoch tvorby sa venoval vyrezávaniu reliéfov, ktoré boli dreveným žánrovým obrázkom prezentujúcim vnútorný svet umelca. Značnú časť prác venoval tematike tradičného transportu. Tému zobrazoval zvláštnymi výrazovými prostriedkami, akýmisi maketami záprahov. Motívy záprahov oplývajú nezvyčajnou pozornosťou voči zachovaniu tradičných foriem dopravy, ako je záprah oráčov, kočujúcich Rómov v maringotkách, či záprah saní, vozov a zvoz sena. V zbierkovom fonde múzea v Rimavskej Sobote sa nachádza len jeden záprah zachytávajúci kočujúcich Rómov v čase intenzívneho nomádizmu – kočovania.
Najviac rezbárovi učarili námety z bežného života Rómov. Ako usadlý Róm so zmyslom pre uvedomovanie si svojho pôvodu a odlišnosti svojho etnika od okolitého obyvateľstva, stotožnil sa s tradičnou kultúrou Rómov, pričom motívom pre tvorbu mu boli rómski kováči, hudobníci, ale napríklad aj slávna huslistka Cinka Panna, rodáčka z neďalekej obce Gemer. Hudobníkov zvečnil do opakovaných figúrok rómskych muzikantov pri hre v krčme, na zábavách, svadbách a pohreboch. Zachytil tiež kočovných Rómov, či rómske osady, pohreby a svadby. Všímal si aj prostredie, v ktorom žil. Takto v plastikách zobrazil blízkych susedov, rozsievača obilia, pastiera kráv, či oráča za pluhom, dožinky, sediaceho Budhu a hrnčiara za hrnčiarskym kruhom z blízkych Držkoviec.
V najrôznejších modifikáciách sa venoval aj tematike žien v rôznych životných situáciách: Madona s dieťaťom, rómska muzikantka - huslistka, krčmárka, družka, žena s deťmi, či žena pri miesení chleba alebo žena s košíkom, žena s pecňom chleba, či žena tkáčka.
Až čas zahojil rany D. Fertőovi, ktoré sa mu ušli od mladého kňaz v detstve. A tak na sklonku života vytvoril viacero reliéfov a plastík s náboženskou tematikou, napríklad: betlehem, Adama a Evu v raji, Madonu s dieťaťom a iné. Ako uvádza výtvarník Arpád Horváth z Tornale, Fertő vyrezal rôzne betlehemy, z ktorých sa po jednom nachádzajú v Muzeu romské kultury v Brne a v Rimavskej Sobote. Jeden betlehem sa nachádza v Švajčiarsku a tri betlehemy v Kanade. 
Dezider Fertő pracoval jednoduchou technikou vyrezávania do drevených soklíkov a reliéfov. Používal prevažne lipové alebo orechové drevo. Na začiatku tvorby mal snahu mnohé plastiky povrchovo upravovať nanesením bezfarebného laku, prípadne im olejovými farbami domaľoval anatomické znaky, napríklad na postave troch kráľov. Neskôr pod vplyvom Arpáda Horvátha, od roku 1986, od týchto praktík upustil, drevo nechával povrchovo neupravené, v pôvodnej štruktúre a farbe. Takto sú posledné sošky prirodzenejšie a viditeľne nesú pečať autorovho rukopisu.
Plastiky Fertőa  sa nachádzajú  vo viacerých múzeách na Slovensku  a v zahraničí. Z domácich múzeí sú to mestá: Rimavská Sobota a Nitra a za hranicami je to Česká republika, Švajčiarsko a Kanada. Viacero plastík vlastnia súkromné osoby.
Tvorba Dezidera Fertőa je definitívne ukončená. Jeho náhla smrť 27. marca 1996 znamenala koniec jeho tvorby. Za zachovanie drevených plastík D. Fertőa pre Gemersko-malohontské múzeum, vďačíme Arpádovi Horváthovi z Tornale, ktorý sa prvýkrát stretol s rezbárom v roku 1986. Rady výtvarníka sa odrazili na jeho vývine.
V poradí druhá samostatná výstava rómskeho rezbára Dezidera Fertőa na pôde múzea ponúka výrez z tvorby nežijúceho autora. Podáva vieryhodné svedectvo o umeleckom nadaní Rómov v regióne Gemer-Malohont. Výstava potrvá do 31. augusta 2012.
PhDr. Oľga Bodorová,
komisárka  výstavy

{jcomments on}

Čítať 2593 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:46

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!