Pričom žánrový záber siaha od stroho technicky dokumentačných záberov, ktoré zachytávajú dnes už takmer 90 ročnú históriu speleológie až po výrazné experimenty s estetickým a umeleckým uchopením témy. Nejde pri tom len o individuálne ojedinelé zábery nadšených amatérov, ale naopak, v regionálnom kontexte je speleologická (a dodajme, že aj horolezecká) fotografia istým špecifickým systematicky rozvíjaným a komunitne zdieľaným fenoménom. Vizualizácie oboch tematických línií (speleologickej aj alpinistickej) tvoria doposiaľ neobjavené, len čiastočne prezentované "rodinné striebro" vizuálnej kultúry, ktorá podľa nášho názoru prekračuje hranice regiónu.
Výstava je nevyhnutne fragmentárna, nepredstavuje úplný výpočet jednotlivých autorských prístupov. Jej rozsah sme museli chtiac-nechtiac obmedziť. Dôvodov pre takéto neľahké rozhodnutie bolo viacero: časové, priestorové, finančné, ale aj dostupnosť materiálu, o ktorého existencii vieme (alebo aspoň tušíme) a zachovalosť jeho technického stavu, prípadne náročnosť reštaurátorských prác, ktoré by si vyžiadal. Preto túto výstavu chápeme ako prezentáciu prvého prieskumu témy, ktorý naďalej pokračuje.
Napriek tomu koncepcia výstavy prináša práce celého generačného spektra autorov. Jej najhlbší časový horizont 30. rokov a následne druhej polovice 40. rokov 20. storočia predstavujú práce nestora slovenskej jaskyniarskej fotografie Vojtecha Benického (1907 - 1971). Na tento horizont bezprostredne nadväzujú fotografie emblematických osobností jaskyniarov a fotografov tvoriacich jadro generácie najintenzívnejšie pôsobiacej v 50. až 70. rokoch 20. storočia, akými nepochybne boli Viliam Rozložník (1920 - 1959), Ladislav Herényi (1923 - 1971), Štefan Roda st. (1927 - 2001), Arpád Abony (1930 - 1999) a Vojtech Zabari (1930 - 2005). K účasti na výstave boli však pozvané aj významné žijúce a tvoriace osobnosti jaskyniarskej fotografie a jaskyniarstva ako sú: Miroslav Hujdič, Milan Kapusta, Jaroslav Stankovič, Tomáš Lázár a Alexander Buzinkay, ktorých dielo pokrýva obdobie od druhej polovice 70. rokov po roky 90., pričom dvojica autorov Milan Kapusta a Jaroslav Stankovič predstavujú aj technologicky najmladšiu podobu média - digitálnu fotografiu.
Fotografie sústredené v súbore výstavy ZEM NAD HLAVOU vznikli na priesečníku dvoch veľkých vášní. Vášne pre speleológiu a vášne pre fotografiu. Celkom určite môžeme tvrdiť, že fotografická vášeň bola výrazne preverovaná a skúšaná, ale aj podporovaná a provokovaná vášňou jaskyniarskou. Preto by sme radi túto výstavu venovali všetkým rožňavským jaskyniarom, a všetkým jaskyniarom, ktorí už niekoľko generácií riešia tajomný rébus podzemia Slovenského Krasu.
Norbert Lacko