v Lučivnej. Nález zlatého drôtu v roku 1772 z Teplice pri Poprade, v roku 1774 z Popradu a z Lučivnej.
Nález z Teplice pozostával zo zlatého drôtu sformovaného ako ozdoba na hlavu. Tento nález bol zaslaný ako dar Márii Terézii do Viedne. Popradský nález z roku 1782 uvádza vo svojom topografickom popise popradskej kotliny Samuel Augustíny ab Hortis. Bol nájdený na popradskom Zamčisku pri Kvetnici, pri vytínaní starých pňov a koreňov v roku 1774. Pozostával z hrudy zlatého drôtu.
V prvej polovici 19. storočia vydala archeologická komisia maďarskej akadémie vied v Budapešti „Sprievodcu umeleckými starožitnosťami so zvláštnym pohľadom na Maďarsko.“ Medzi inými sú uvedené aj praveké náleziská zo Spišskej župy. Uvádza sa tu aj Poprad, kde bola nájdená zlatá niť a Spišská Teplica. Rozsiahly príspevok Ľudovíta V. Riznera o náleziskách starožitností v Uhrách, v ktorom opisuje známe archeologického lokality zo Spiša. Samuel Weber, významný regionálny historik, tiež zaznačil niekoľko pravekých nálezov, objavených náhodne v minulosti, občanmi Spišskej Belej. Spomína, že na začiatku 19. stor. tamojší občan G. Lingsch našiel značné množstvo zlatého drôtu, ktorý sa mu pri oraní zachytil na brány a ktorý neskôr predal za 60 rakúskych florénov. Ďalej uvádza, že v roku 1830 sa našlo množstvo bronzovej suroviny s hmotnosťou 2,5 kg.
Dobová tlač sa zmieňuje v roku 1880 o objave archeologických pamiatok z Popradu –Matejoviec, ktoré boli zničené, pretože skočili v zlievarni. Pozoruhodný prelom nastáva v 19. storočí, keď prírodné vedy zažívajú nový rozmach. Začínajú sa výskumy osídlenia pravekého človeka. Na Spiši je v tomto čase archeológia spojená s menami priekopníkov Floriana Rómera, Samuela Rotha, Alexandra Münicha, Michala Greisigera.
Výstava pozostáva z hromadných archeologických nálezov z obdobia eneolitu a bronzovej doby. Doplnená je pokladmi mincí z Batizoviec, Spišskej Teplice a Lomničky (okres Stará Ľubovňa). Vystavované predmety pochádzajú zo zbierok Podtatranského múzea v Poprade a Múzea v Kežmarku. Je určená širokej laickej verejnosti a žiakom základných a stredných škôl, ako vhodné doplnenie učiva dejepisu.
Výstava: Kniežacia hrobka z Popradu – konzervácia 2008 – 2012
Trvanie výstavy: 18.7.2013 - 21.9.2014 (výstava predĺžená)
Záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade pri stavbe priemyselného parku (2006) odkryl hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Vo výnimočných pôdnych podmienkach v hĺbke 5 m sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických i bronzových nádobách a prútených či lykových košíkoch. Napriek vykradnutiu hrobky súčasníkmi zomrelého sa našli aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. Z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku je kniežací hrob z Popradu jediným svojho druhu v Európe. Výstava „Kniežacia hrobka z Popradu - konzervácia 2008-2012“ prezentuje laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky a prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu s našimi odborníkmi i bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého Schleswigu. Celý nález bude po ukončení konzervácie koncom roku 2015 inštalovaný v Poprade ako unikátny pamätník dávnej histórie Slovenska.
Výstava: Slovenské národné povstanie pod Vysokými Tatrami
Trvanie výstavy: 26.8.2014 – 6.9.2014
Výstava pri príležitosti 70. výročia SNP bude prezentovať rozhodujúce momenty príprav a priebehu SNP s dôrazom na podtatranský región. Návštevník získa podrobnejšie informácie o organizátoroch Povstania, povstaleckých veliteľoch, vojenských jednotkách a obranných bojoch, Kežmarskej posádke, úlohe popradského letiska, zdravotníckom zabezpečení Povstania. Nebudú chýbať údaje o partizánskych skupinách a ich veliteľoch, sovietskom vzdušnom moste na pomoc SNP, nacistických represáliách a obetiach SNP.
Výstava je pripravená v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Poprade.
Letná čitáreň 2014
Otvorená: júl – august, každú stredu od 15.00 do 19.00 h
Podtatranské múzeum v Poprade opäť otvára pre svojich návštevníkov Letnú čitáreň v priestoroch átria budovy múzea v Poprade na Vajanského ul. 72/4.
Čitáreň bude otvorená v mesiacoch júl - august každú stredu od 15.00 – 19.00 h. Návštevníci budú mať možnosť posedieť si v príjemnom prostredí po holým nebom, kde im bude k dispozícii množstvo publikácii z fondu muzeálnej knižnice. Ponuka zahŕňa najnovšie čísla regionálnych periodík, publikácie z edičnej činnosti múzea, ako aj najnovšie prírastky do fondu knižnice. Pre návštevníkov je pripravený zoznam literatúry z ktorého si môžu vybrať, ale v prípade konkrétnych požiadaviek a pri dodržaní pravidiel ochrany fondu, môžu študovať aj literatúru mimo ponuky.
V prípade nepriaznivého počasia budeme naše služby poskytovať v priestoroch študovne muzeálnej knižnice.
Tešíme sa na Vašu návštevu.
V mesiaci júl a august prebehnú v Letnej čitárni tieto prednášky:
9. júl 2014 (streda) 20.00 h
100. výročie vypuknutia 1. svetovej vojny. Politická situácia v Rakúsko - Uhorsku na jej začiatku.
Prednášajúci: Mgr. Pavol Minarčák, Ph.D. Podtatranské múzeum v Poprade
23. júl 2014 (streda) 20.00 h
Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
Prednáška spojená s prezentáciou novej knihy a autogramiádou autora.
Prednášajúci: Doc. PhDr. Michal Slivka, CSc., Katedra archeológie FF UK Bratislava
6. august 2014 (streda) 20:00 h
SNP pod Vysokými Tatrami.
Prednáška pri príležitosti 70. výročia SNP.
Prednášajúci: Marcel Maniak, OV SZPB Poprad
20. august 2014 (streda) 20:00 h
Pecha Kucha Night
Živá prezentácia architektov, dizajnérov, výtvarných umelcov, teoretikov architektúry, dizajnu a výtvarného umenia a ďalších zaujímavých kultúrnych a spoločenských projektov a iniciatív.
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
Poprad Vajanského 72/4:
pondelok: zatvorené
utorok - piatok: 9.00 - 17.00 h
sobota - nedeľa: 13.00 - 17.00 h
Z prevádzkových dôvodov sa upravujú otváracie hodiny v Podtatranskom múzeu v Poprade – Spišskej Sobote do konca septembra takto:
utorok - piatok: 10.00 - 14.00 h
pondelok, sobota, nedeľa: zatvorené
V prípade záujmu, sa môžu skupiny v počte nad 15 osôb nahlásiť na prehliadku múzea aj mimo stanovených otváracích hodín okrem pondelka
(v čase 9.00 - 16.00 h, sobota - nedeľa: 13.00 – 16.00 h), najneskôr 3 dni dopredu na tel. č.: 052/77 21 924 do 14. 00 hod. príp. na e –mail: sekretariát @muzeumpp.sk
Aktuálne informácie o výstavách, podujatiach sa dozviete na webovej stránke múzea www.muzeumpp.sk.
PhDr. Magdaléna Bekessová

































__________________________________________________
Aj pre Gemerčanov je región Spiša častejšie navštevovaný, lebo je zaujímavý pre svoje historické objekty, nálezy i miesta aj počas letných prázdnin a dovoleniek. Využívame preto príspevok, ktorý nám ponúklo Podtatranské múzeum v Poprade. Snáď vám tento materiál poskytne aspoň približne návod, kde a ako pripraviť si svoj výlet do tohto susedného regiónu.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-