Na prvej výstave roku 1882 bolo vystavených 1 244 exponátov a 568 z nich sa stalo základom zbierkového fondu, ktorý sa do dnešných dní rozrástol na neuveriteľných 97 495 predmetov. Najpočetnejší je historický fond, ktorý tvorí 27 301 zbierok, archeologický s 21 270 zbierkami a etnografický s 8 266 zbierkami. Vo fonde prírodných vied je evidovaných 5 905 zbierok, vo fonde výtvarného umenia 1 973 zbierok a historický knižný fond tvorí 32 780 knižných jednotiek.
Gemersko-malohontské múzeum je regionálnym múzeom s komplexnou múzejnou dokumentáciou vývoja prírody a spoločnosti regiónu Gemer-Malohont a od roku 1996 sa špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióne Gemer-Malohont i v širšom okolí.
Pri príležitosti 130. výročia vzniku Gemersko-malohontského múzea - 14. septembra 2012 sme pripravili oslavy, ktorých súčasťou bola slávnostná konferencia a otvorenie výstav venovaných histórii a zbierkovým fondom múzea. Počas konferencie na Obvodnom úrade v Rimavskej Sobote odzneli dva referáty – 130 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea v podaní riaditeľky múzea PhDr. Oľgy Bodorovej a 130 rokov formovania zbierok a dokumentačných fondov Gemersko-malohontského múzea v podaní zástupcu riaditeľky múzea RNDr. Jána Aláča. Záver konferencie sa niesol v znamení poďakovaní sa osobnostiam, ktoré sa pričinili o rozvoj múzea ako dlhoroční pracovníci a kolektívom na Slovensku i v zahraničí za dlhoročnú spoluprácu. Spolu sme ocenili 20 osobností a kolektívov. Zoznam ocenených nadväzuje na predošlých ocenených z osláv v roku 2007 a 2002.
Ocenenia získali:
1. Zdenka Svoreňová – za 29 rokov práce v múzeu
2. Júlia Ferleťáková – za 27 rokov práce v múzeu
3. Marta Hansková – za 22 rokov práce v múzeu
4. Mgr. Elena Lindisová – za 20 rokov práce v múzeu
5. Alžbeta Nagyová – za 19 rokov práce v múzeu
6. Mgr. Iveta Krnáčová – za 17 rokov práce v múzeu
7. Irena Pósová – za 17 rokov práce v múzeu
8. Mgr. Iveta Kaczarová Iveta – za členstvo v Komisii pre tvorbu zbierok
9. Prof. Václav Furmánek, CSc. – za príspevky do zborníka múzea a dlhoročnú spoluprácu
10. Mgr. Edita Kušnierová Edita - za členstvo v Komisii pre tvorbu zbierok a za príspevky do zborníka múzea
11. Prof. Leon Sokolovský, CSc. - za príspevky do zborníka múzea a dlhoročnú spoluprácu
12. PhDr. Ján Žilák, CSc. - za príspevky do zborníka múzea
13. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
14. Banskobystrický samosprávny kraj
15. Ministerstvo vnútra – Štátny archív pobočka Rimavská Sobota – za spoluprácu
16. Mestská galéria v Rimavskej Sobote – za spoluprácu
17. Základná umelecká škola v Rimavskej Sobote – za spoluprácu
18. Správa Chránenej krajinne oblasti Cerová vrchovina v Rimavskej Sobote – za spoluprácu
19. Centrum voľného času Relax v Rimavskej Sobote – za spoluprácu
20. Nógrádi Történeti Múzeum v Salgótarjáne (Maďarsko)
Po slávnostnej konferencii sa pokračovalo vernisážou v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Verejnosti sa sprístupnili dve výstavy - 130 rokov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a Klenotnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, na ktorých mohli hostia vidieť zbierkové predmety, ktoré ležali v depozitároch desiatky rokov.
Výstava 130 rokov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote predstavuje históriu múzea od Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy z roku 1882 až po súčasnosť s dôrazom na formovanie sa zbierkových fondov. Prostredníctvom rôznych druhov dokumentov, plagátov a fotografií, reflektujúcich minulosť i súčasnosť, sa predstaví bohatý archívny materiál Gemersko-malohontského múzea. Doplnený je o zbierky historického a výtvarného fondu. Z historického zbierkového fondu sú vystavené zbierky nadobudnuté počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea Jána Fábryho v podobe cennej numizmatickej zbierky, medailí a vyznamenaní, školských učebných pomôcok a výrobkov cechových organizácií. V neposlednom rade sú vystavené relikvie a rekvizity vojnových období od 18. storočia až po prvú svetovú vojnu so zreteľom na vojnové konflikty 19. storočia. Zbierkový fond výtvarného umenia je zastúpený portrétmi autorov spätých s Gemer-Malohontom – Fratišek Plachy, Július Rudnay, Eduard Putra, Eugen Makovitz a Mikuláš Holéczy. Vystavené sú aj sochárske diela jedného z najslávnejších maďarských sochárov 19. storočia – Mikuláša Izsóa, žiaka Istvána Ferenczyho – mramorové vajíčko, jeho prvá práca a busta Sándora Petöfiho z prvej expozície z roku 1913. Zaujímavá je aj drevená socha sediaceho Krista – dar z pozostalosti maďarského básnika a dramatika Imricha Madácha.
Časť výstavy má byť akousi rekonštrukciou prvej Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy z roku 1882. Najvzácnejšími zbierkami výstavy sú predmety, ktoré v septembri roku 1882 múzeu zapožičal Dionýz Andrássy (1835 – 1913), spravovateľ hradu Krásna Hôrka a pravdepodobne posledný mužský potomok vetvy Andrássyovcov z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Zapožičaných bolo približne 30 predmetov a po 130-tich rokoch sa časť tejto zbierky opäť vráti do Rimavskej Soboty. Vystavené sú portréty Andrássyovcov, výrobky habánov a dve pušky a z fondu Gemersko-malohontského múzea 12 miniatúrnych portrétov uhorských šľachticov a tri portréty od Júliusa Sándyho.
Výstava je otvorená do 31. decembra 2012.
Výstava Klenotnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote predstavuje „klenoty“ zbierkového fondu z odborov: prírodné vedy, etnológia, archeológia a historický knižný fond (historické a výtvarné zbierky sú súčasťou výstavy 130 rokov Gemersko-malohontského múzea).
V prírodovednej časti sú vystavené prírodniny pochádzajúce z rôznych častí Európy, z Afriky, Ázie, Severnej i Južnej Ameriky - napríklad sup bielohlavý, aligátor severoamerický, minerály, horniny a skameneliny z Indie, Južnej a Severnej Ameriky či schránky morských mäkkýšov zo Stredozemného mora a východnej Indie.
Zaujímavosťou archeologického zbierkového fondu je na prvý pohľad obyčajný hrniec súdkovitej profilácie, zdobený obežnými rytými ryhami, pochádzajúci zo 14. storočia, ktorý sa podarilo po viac ako 110 rokoch identifikovať na základe pohľadnice z archeologického výskumu na hrade Latorvár (1901), pri obci Sály (pri meste Miškovec, Maďarsko). Pohľadnica, uložená v archíve múzea, vniesla „svetlo“ na tento hrniec, o ktorom sa predpokladalo, že pochádza zo Sobôtky. Pozornosť si zasluhujú aj nálezy z obdobia paleolitu, nálezy keramiky zo Včeliniec, nálezy bronzovej industrie, antických Keltov i zo stredovekej Rimavskej Soboty.
Etnologický zbierkový fond je prezentovaný mužským a ženským sviatočným odevom z Veľkého Blhu pochádzajúci z polovice 19. storočia, ktorý bol vystavený len raz – v rámci prvej stálej expozície múzea v roku 1913. Vystavené sú predmety zahŕňajúce ľudové bývanie a remeslá typické pre región. Tiež môžete vidieť zbierky prezentujúce rómske etnikum, najmä v oblasti kováčstva, výroby nepálených tehál či tkania cigánských tkaníc a pletenia rohoží z kukuričného šúpolia a slamy. Prezentovaný sú aj najvýznamnejší rómski muzikanti Gemera-Malohontu a spôsob bývania Rómov.
Z historického knižného fondu múzea sú vystavené historické knižničné dokumenty, slovenské periodiká z 19. storočia, regionálne periodiká a zborníky, výročné správy spolkov a škôl, kalendáre a ďalšia inojazyčná historická krásna i náučná literatúra.
Po otvorení výstav nasledoval slávnostný prípitok a recepcia, počas ktorej sa krájala i narodeninová torta. 130-te narodeniny s nami prišlo osláviť takmer 170 ľudí.
Mgr. Martina Mareková
{gallery}kultura/muzeum/130/foto{/gallery}
{jcomments on}































__________________________________________________
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré existuje v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Vznik múzea je spojený s Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy otvorenou 3. septembra 1882, ktorou boli položené základy múzea a zároveň bol zriadený Spolok gemerského župného múzea. Na usporiadaní výstavy sa podieľala najmä vtedajšia šľachta regiónu, ktorá zapožičala predmety na výstavu. Výstavu usporiadali v budove bývalých delostreleckých kasární, v ktorej múzeum sídli od roku 1910. Zakladateľmi múzea boli Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-