V dávnejších časoch sa k Veľkej noci viazali rôzne zvyky, ktoré mladšia generácia teraz už môže poznať len z nostalgie našich rodičov a starých rodičov. Mne je osobne aj ľúto, že niektoré z nich už zanikli a ja som ich zažiť nemohla. Ale na druhej strane rada počúvam veselé príbehy, ktoré sa viažu na vtedajšiu mládež, šibačov a kúpačov, zvyky súvisiace s maľovaním rôznych vzoriek na farebné vajíčka, ktoré boli odmenou za vykúpanie a vyšibanie dievčat, zo zámerom, aby po celý rok boli čerstvé ako rybičky a „nezvädli”. Tieto zvyky v niektorých obciach ešte dodnes ľudia zachovávajú, i keď je pravdou, že hlavne už len v menších dedinách a či osadách.
Ale napriek k zaniknutiu niektorých milých zvykov, ľudia na celom svete tento sviatok budú s veľkou radosťou oslavovať aj v budúcnosti, ako ho slávia dnes alebo oslavovali predtým.
Pri tejto príležitosti by som chcela popriať všetkým čitateľom stránky veselé sviatočné veľkonočné dni aj s nižšie uvedenou básničkou.
Kráčať Tvojou cestou chcem
Ježiš príď a ukáž mi,
akým radšej nebyť.
Želám, aby si ma životom viedol,
a nikdy sa nepretrhla
nás spájajúca niť.
Chcem ísť po Tvojich stopách,
lebo viem,
že tie sú vždy správne.
Chcem sa pred Tebou
pokorne skloniť
a poprosiť len
o lásku, silu, zdravie.
A hlavne o Tvoju prítomnosť,
ktorá mi je všetkým,
bez nej ja už nechcem piť,
bez nej nejem, nespím.
Chcem sa na Tvojich výtvoroch podieľať,
to dáva môjmu životu zmysel,
radšej potlačím svoj smäd,
svoj hlad,
len si prajem, aby si tu opäť bol,
z nebies ku nám zišiel.
(21.4.2011)
Erika Mogyoródiová
{jcomments on}