Pýtať sa pri tejto príležitosti komu venoval vďačný autor svoje verše v nej, je zrejme zbytočná otázka. Ak to má byť posledná, zrejme sa autor svojimi veršami, myšlienkami zaiste bude vracať k svojim najbližším, k svojej rodine, priateľom i takým, s ktorými sa
stretával v tvorivej atmosfére na miestach jemu milých či dennodenných. Pre tých, ktorí si to takto predstavovali, musím podotknúť, že mali pravdu. Veršami dotvára tiež kolorit úplnosti svojho života strávenom väčšinou v prírode, medzi študentami, čí medzi tými, ktorých som vyššie spomenul, ale aj v nevďačnej samote, ktorá ho odsúdila dýchať vzduch v miestnosti obklopenej štyrmi múrmi a pár dverami, či oknami s nábytkom. Spoločnosť mu väčšinou robil telefón, ktorým sa spájal s tými, ktorí chceli počuť jeho dojímavé i povzbudzujúce básne, ktoré potrebovali uši na opačnom konci telefónnej šnúry počuť práve jeho melodickým hlasom svetaznalého a vzdelaného človeka. Takto sa mu vracal ten spätný kontakt kedy pocítil, že to, čo tvorí a posiela tým, ktorí to chcú počuť, nie je zbytočnou tvorivosťou. Dúfajme teda, že kritický čas, ktorý práve náš pán Bábela prežíva, bude mať šťastný koniec a posilnený novou vierou vráti sa k svojej obľúbenej činnosti. Pani Tatiana Hurová - Lenková, dcéra nášho bývalého slovenského básnika Júliusa Lenka, ktorého sté výročie narodenín si práve v tomto roku pripomíname, sa k najnovšej zbierke básní Františka Bábelu takto zdôverila:
"Má pre mňa veľkú hodnotu. Sú to básne súvahy, spomienok, bilancovania i súčasného stavu jeho duše. Páči sa mi, že v nich nie je póza, sú veľmi úprimné a mnoho z toho čo píše, zdieľam i ja. Musí to byť veľmi ľudský a múdry človek... Má čo povedať. A miestami sa mi pri čítaní mihne duchovná podoba môjho drahého nebohého otca. Aj básne z mladosti sa mi páčia. Odovzdajte mu, prosím, pozdrav odo mňa. Som rada, že tá kniha vyšla..."
Neodpustím si nespomenúť kolektív "štúrovcov", ktorí svojho profesora neopustili ani v jeho najťažších skúškach života a venovali mu aj teraz nevšednú pozornosť. Prejavila sa najmä tým, že mu ochotne pomohli vydať jeho všetky doterajšie zbierky básní vo svojej réžii a boli pánovi Bábelovi vďačným sponzorom. Stalo sa tak i vydaním ostatnej zbierky Kde si mi, ktorú vytlačili v Tlačiarni Kežmarok GG, s.r.o.
Pre tých, ktorým sa zbierka Františka Bábelu: Kde si mi nedostane do rúk, uverejňujem aspoň niekoľko ukážok z nej.
|
SILA MYŠLIENKY Je letný večer Ja, chudák samotár, Myšlienka moja, A v hlbine čierneho Zaniká, chudinka. ..... Možno nie. letí ďalej a hlbšie Veď schopnosťou myslieť či božia, či ľudská, Tu, i všade vo vesmíre. Tisovec nedeľa 5. decembra 2010 |
Matky a dcéry
Matky a dcéry.
... Vďaka Ti Pane keď ešte v zajatí spánku, dýchne na moje vlásky Cítim to každodenne, ––– Zaujímavé je,
Tisovec sobota 2. február 2013 |
||
|
Nesmrteľný čas
Plazivým jasom úsvitu V tradičnom zhone rána
V ponurých zákutiach Kajúcne sa snažia skryť A tak deň, čo deň, A v tisícoch dejstvách... Ňou, jej pestrou náplňou Tisovec piatok 8. apríl 2011 |
Modlitba manželov - veteránov Bože náš, keďže náš život pomaly končí a svet s nami nezhynie, dovoľ nám porozprávať sa s Tebou naposledy, priamo, úprimne: Ďakujem Ti, že si nám umožnil dožiť sa pekného veku a prežiť všetko, čo je určené človeku: d o b r o, zmiešané tradične so z l o m i kyslé višne striedané sladkým hroznom že si nám, tak ako iným z výšky nebeského ticha namiešal do kalicha r a d o s t i i b o l e s t i, že si nám pomohol úspešne odchovať zdravé ratolesti bez akýchkoľvek zlozvykov a dobových nerestí. ....... Ďakujem Ti i za obvyklý životný stravovací kalendár, za obdobia h o j n o s t i i s t r á d a n i a za dni a týždne, v ktorých sa vyškierala na nás b i e d a, keď jeden týždeň forte hral a ďalší nám nič nedal... No, n á d e j n i k d y n e h a s n e. Ďakujem Ti aj za všetko ostatné, ale o všetkom sa písať nedá. Všetko p r e ž i t é sa nedá v t e s n a ť d o b á s n e ! .... Len jednu prosbu k Tebe ešte máme: zvláštny krátky veteránsky Otčenáš, p o s l e d n ú n a š u v ô ľ u. Bože náš, ak si nám, ľudským slávikom Zeme, umožnil prežívať nádhernú h o s t i n u ž i v o t a na našej planéte, najkrajšej na svete, s p o l u u jedného stolu, dopraj nám aj odísť z nej o b i d v o m s p o l u ! Lebo manželstvo - to je iba J e d e n. Iba jeden dvojkrídlový vták. Keď stratí jedno krídlo, už nevie lietať. Život už nie je preňho vytúžená prechádzka. Vyhľadáva s a m o t u a c h r á m. A k smrti – sa už dotacká. A zomiera - c h u d á k, s á m. ....................... Tisovec nedeľa 4. november 2012 |
||
|
Záhadná Milá sestra Agáta, sestrám, bratom do životných tôní Každodenne pravidelne. Bezbrehou dobročinnosťou tak ak im rozdávajú Ty, nádherné, neúnavné, v rozpálenom pekle sveta Žiješ si tu v našom svete, Dieťa, slečna, dáma, |
Rozhovor s púpavou Púpava, púpava, láska ti srdiečkoi vznešené šaty Púpava, púpava, povedz nám, prezraď nám, Mne sú dnes najbližší ma ako niekoho Nie zákernosť, Tisovec štvrtok 26. apríl 2012 |
||
|
Nech im zvoní ...
Prišiel som na tento Mohlo sa aj to stať, Veď ktože z nás, A nikto mi nedal recept, ..... Svet je plný ľudí rôznych Iným stačí len idea viery, Z nich,
|
z ich spočiatku ostýchavej, začal rúcať drsne, psovsky i prežitia v surovej Tisovec streda, 3. august 2011 |






























Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-