štvrtok, 19 november 2015 12:22

Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

babela frantisekNajnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.

Pýtať sa pri tejto príležitosti komu venoval vďačný autor svoje verše v nej, je zrejme zbytočná otázka. Ak to má byť posledná, zrejme sa autor svojimi veršami, myšlienkami zaiste bude vracať k svojim najbližším, k svojej rodine, priateľom i takým, s ktorými sa bábela kde si mi 01astretával v tvorivej atmosfére na miestach jemu milých či dennodenných. Pre tých, ktorí si to takto predstavovali, musím podotknúť, že mali pravdu. Veršami dotvára tiež kolorit úplnosti svojho života strávenom väčšinou v prírode, medzi študentami, čí medzi tými, ktorých som vyššie spomenul, ale aj v nevďačnej samote, ktorá ho odsúdila dýchať vzduch v miestnosti obklopenej štyrmi múrmi a pár dverami, či oknami s nábytkom. Spoločnosť mu väčšinou robil telefón, ktorým sa spájal s tými, ktorí chceli počuť jeho dojímavé i povzbudzujúce básne, ktoré potrebovali uši na opačnom konci telefónnej šnúry počuť práve jeho melodickým hlasom svetaznalého a vzdelaného človeka. Takto sa mu vracal ten spätný kontakt kedy pocítil, že to, čo tvorí a posiela tým, ktorí to chcú počuť, nie je zbytočnou tvorivosťou. Dúfajme teda, že kritický čas, ktorý práve náš pán Bábela prežíva, bude mať šťastný koniec a posilnený novou vierou vráti sa k svojej obľúbenej činnosti. Pani Tatiana Hurová - Lenková, dcéra nášho bývalého slovenského básnika Júliusa Lenka, ktorého sté výročie narodenín si práve v tomto roku pripomíname, sa k najnovšej zbierke básní Františka Bábelu takto zdôverila:

"Má pre mňa veľkú hodnotu. Sú to básne súvahy, spomienok, bilancovania i súčasného stavu jeho duše. Páči sa mi, že v nich nie je póza, sú veľmi úprimné a mnoho z toho čo píše, zdieľam i ja. Musí to byť veľmi ľudský a múdry človek... Má čo povedať. A miestami sa mi pri čítaní mihne duchovná podoba môjho drahého nebohého otca. Aj básne z mladosti sa mi páčia. Odovzdajte mu, prosím, pozdrav odo mňa. Som rada, že tá kniha vyšla..."

Neodpustím si nespomenúť kolektív "štúrovcov", ktorí svojho profesora neopustili ani v jeho najťažších skúškach života a venovali mu aj teraz nevšednú pozornosť. Prejavila sa najmä tým, že mu ochotne pomohli vydať jeho všetky doterajšie zbierky básní vo svojej réžii a boli pánovi Bábelovi vďačným sponzorom. Stalo sa tak i vydaním ostatnej zbierky Kde si mi, ktorú vytlačili v Tlačiarni Kežmarok GG, s.r.o. 

Pre tých, ktorým sa zbierka Františka Bábelu: Kde si mi nedostane do rúk, uverejňujem aspoň niekoľko ukážok z nej.

SILA MYŠLIENKY 

Je letný večer 
so splnom Mesiaca. 
Tma, hyperaktívna 
chromá starena, 
sa teplou nocou 
náhlivo potáca. 

Ja, chudák samotár, 
nechcem čumieť 
vo svojej izbe sám. 
Kontaktný pozdrav 
nočnému nebu 
v duchu vysielam. 

Myšlienka moja, 
holubica 
krídlom šuštiaca, 
cukrujúc, 
k oblohe smeruje... 

A v hlbine čierneho 
nočného ticha 
v zlatom iskrení 
krvavých hviezd, 
či v plamennom splne 
Mesiaca, 
nečujne stráca sa. 
..... 

Zaniká, chudinka. 

.....

Možno nie. 
Možno že 
získanou rýchlosťou 
vesmírom ďalej preniká. 
A až potom, keď ju let 
príliš unaví, 
až potom si presadne 
na tátoša z rozprávky, 
vysnívaného 
zlatého koníka 

letí ďalej a hlbšie 
do vesmírneho ticha 
preniká 
Ale ani tam nezanikne, 
nemôže. 

Veď schopnosťou myslieť 
aj človeka na svoj obraz 
Stvoriteľ vybavil 
a tak každá myšlienka, 

či božia, či ľudská, 
nemôže zaniknúť. 
Ak sú už raz vyslovené 
a pritom šľachetné, 
sú nezničiteľné, 
trvajúce, žijúce večne. 

Tu, i všade vo vesmíre. 
V časovom 
i v priestorovom 
nekonečne. 
........
Postskriptum: 
Ja som tej svojej 
dal pokyn 
odovzdať môj pozdrav slnku 
a vrátiť sa naspäť na Zem 
skôr, než bude Mesiac 
zas v novom úplnku. 
........

Tisovec nedeľa 5. decembra 2010

  

Matky a dcéry

 

 

Matky a dcéry.
Ženám, a nielen svojim
v rodine,
som stále oddane veril.


Ako prejav vďaky
za vašu dôveru vám predkladám
prípad materinskej lásky
vnímanej citlivou dušou
malej dcéry...

...

Vďaka Ti Pane
za každodenné
šetrné prebúdzanie,

keď ešte v zajatí spánku,
ešte pred svitaním,
ľahučká ruka mamy
pohladí moju hlávku,

dýchne na moje vlásky
a šetrne,
ako ľahkým závojom,
ma prikryje odkopaným
paplónom.

Cítim to každodenne,
cítim to materinské teplo,
vsávam ho do seba
s jej dychom
i svôňou jej pleti
omamnou ako v záhradke
záhon jej voňavých kvetín
a ako hviezdička do tmy svetlom,
si ešte dospávajúca
prežívaným šťastím
do doznievajúceho sna
svietim.

–––

Zaujímavé je,
že materinská láska
v pôvodnom detskom odení
je trvalá!
A kým bude slnko Zemi svietiť
a bude ju hriať,
bude každá matka
aj svoju dospelú dcéru,
ako d i e ť a -
v infantilných tónoch
až do smrti milovať.
..............

 

Tisovec sobota 2. február 2013

  
       

Nesmrteľný čas

 


Svitá...
Opäť sa končí jedna noc.
Opäť sa končí čísi sen.
V tajomnom tichu brieždenia
rodí sa nový deň.

Plazivým jasom úsvitu
nám večné svetlo života
nazerá do okien,
cez škáry žalúzií
vkráda sa do bytu,
tlačí sa do izieb.

V tradičnom zhone rána
v typickom koncerte zvukov
rodí sa obvyklá panoráma
ďalšieho dňa.
Klop, klop, klop,
klep, klep, klep...


Ešte v polotme
dopekajú pekári,
mĺkvi otroci noci,
pre hladné zástupy
pečivo a chlieb.

V ponurých zákutiach
denného života
kde zvykne trôniť strach,
sa začína kopiť
pokračujúci ľudský hriech.

Kajúcne sa snažia skryť
a čľapotom zamaskovať
zvyšky nočného dáždika
monotónne kvapkajúce
z premočených striech.

A tak deň, čo deň,
a tak noc, čo noc,
plynie melodráma
nášho života,
nekonečné vajatanie,
večný kolotoč.
Na pokračovanie.

A v tisícoch dejstvách...
A nemieni nikdy prestať?
Asi nie.

Ňou, jej pestrou náplňou
životnými zápletkami,
šťastnými i tragickými,
sa bez prestania cez nás,
cez tisícky smrteľníkov,
cez nejeden aj krvavý zátaras,
kamsi do neznáma valí
a neľútostne nás dláví
neúprosný
nesmrteľný čas.
......

Tisovec piatok 8. apríl 2011

 

Modlitba manželov - veteránov

Bože náš,

keďže náš život pomaly

končí

a svet s nami nezhynie,

dovoľ  nám porozprávať

sa s Tebou

naposledy, priamo,

úprimne:

Ďakujem Ti,

že si nám umožnil

dožiť sa pekného veku

a prežiť všetko,

čo je určené človeku:

d o b r o,

zmiešané tradične

so   z l o m

i kyslé višne

striedané sladkým hroznom

že si nám, tak ako iným

z výšky nebeského ticha

namiešal do kalicha

r a d o s t i

i   b o l e s t i,

že si nám pomohol

úspešne odchovať

zdravé ratolesti

bez akýchkoľvek zlozvykov

a dobových nerestí.

.......

Ďakujem Ti

i za obvyklý životný

stravovací kalendár,

za obdobia   h o j n o s t i

i   s t r á d a n i a

za dni a týždne,

v ktorých sa vyškierala

na nás   b i e d a,

keď jeden týždeň

forte hral

a ďalší nám nič nedal...

No,    n á d e j   n i k d y

n e h a s n e.

Ďakujem Ti aj 

za všetko ostatné,

ale o všetkom sa písať nedá.

Všetko   p r e ž i t é

sa nedá   v t e s n a ť

d o   b á s n e !

....

Len jednu prosbu

k Tebe ešte máme:

zvláštny krátky veteránsky 

Otčenáš,

p o s l e d n ú   n a š u

v ô ľ u.

Bože náš,

ak si nám, ľudským slávikom

Zeme,

umožnil prežívať nádhernú

h o s t i n u   ž i v o t a

na našej planéte,

najkrajšej na svete,

s p o l u   u   jedného stolu,

dopraj nám aj odísť z nej

o b i d v o m   s p o l u !

Lebo manželstvo - to je iba   J e d e n.

Iba jeden dvojkrídlový vták.

Keď stratí jedno krídlo, už nevie lietať.

Život už nie je preňho

vytúžená prechádzka.

Vyhľadáva

s a m o t u    a    c h r á m.

A k smrti – sa už dotacká.

A zomiera -   c h u d á k,

s á m.

.......................

Tisovec nedeľa 4. november 2012

 
       

Záhadná
(Sestre Agáte)

Milá sestra Agáta,
čo máš srdce zo zlata
a tým zlatom
všetkým ľuďom,

sestrám, bratom
ako blízkym, ktorých
pokladáš za svojich,
láskou, šľachetnosťou

do životných tôní
ustavične
zvoníš, zvoníš, zvoníš.

Každodenne pravidelne.
Ako v Okoličnom zvony . . .

Bezbrehou dobročinnosťou
rozdávaš svoj život
ľuďom po okolí

tak ak im rozdávajú
svoje božské tóny
vznešené okoličnianske
zvony.

Ty, nádherné, neúnavné,
empaticky rozžiarené
štebotavé žieňa,
stelesnená viera, nádej, láska,

v rozpálenom pekle sveta
zároveň kúsoček chladivého
tieňa . . .

Žiješ si tu v našom svete,
vitálny vírivý duch,
neskrotná, nezničitelná.

Dieťa, slečna, dáma,
Bohu zasvätená žena.
A božsky zozáhadnená. .
.....
Keby takých
snaživých dcér
náš svet
viac
ešte
mal ...
..........
Tisovec, nedeľa 15. september 2013

 

Rozhovor s púpavou

Púpava, púpava,
ty kvietok žltkastý
a nežne strapatý

láska ti srdiečkoi vznešené šaty
prítulne, pôvabne,
veľkodušne zláti...

Púpava, púpava,
priateľ náš kvietkový,
a jeden z najmilších,

povedz nám, prezraď nám,
kto z ľudí na svete
je tvojím najbližším?

Mne sú dnes najbližší
a boli mi vždycky
najmenší z maličkých.
......
A som najšťastnejšia
z ľudí, z rastlín, zvierat,
keď sa také drobča
aspoň občas
zelenou trávičkou
až ku mne doštverá
dopachtí, dobatká
a víťazoslávne
so šťastným úsmevom,
vyslaným okoliu,

ma ako niekoho
zo svojej rodiny,
sestru, brata, matku
útlou svojou rúčkou
dôverne pohladká.
......
A tak sa správajú
aj navzájom k sebe
vždy všetky mláďatká.

Nie zákernosť,
drsné zverstvo.
D ô v e r a,
l á s k a,
p r i a t e ľ s t v o!
......

Tisovec štvrtok 26. apríl 2012

 
       

Nech im zvoní ...

 

Prišiel som na tento
náš svet,
ale neviem odkiaľ,
a neviem ani to,
kto a načo ma sem
poslal.

Mohlo sa aj to stať,
ak ma chcel niekto sem
poslať,
že ma musel najprv
z iného života odkliať.

Veď ktože z nás,
pozemšťanov, milý pane,
môže celkom presne vedieť,
čo sa kedy deje,
na ich tamtej
záveternej strane.

A nikto mi nedal recept,
ako teba žiť a čo robiť,
čím sa sám zabezpečiť.

.....

Svet je plný ľudí rôznych
aj sebeckých,
aj nezištných záujmov,
jedni sa obrnia
istotou bohatstva ...
tí zvyknú od vlasti len brať
a v príhodnom čase
po vyvolanom chaose
ju neľútostne zdrancovať.

Iným stačí len idea viery,
ktorá sa v mnohých prípadoch
stáva presvedčením.
A tých si aj najviac cením!

Z nich,
pravdy a spravodlivosti
neúnavných lovcov,

 

 

z ich spočiatku ostýchavej,
ale vlastnej iniciatívy,
a údajne aj z obdivu
k mojej srdcu burcujúcej
nežnej poézii,
sa potichu,
nenápadne zgrupovala
pracovná miniskupinka
novej činorodej
"štúrovskej" generácie.
......
Sú to najmä oni,
ktorým zo IV. T triedy
na pamiatku za nevídanú
šľachetnosťou
má táto knižočka
svojou poéziou zvoniť!
Za ich obetavosť,
za duchovné aktivity
po Gemeri,
po Poprade,
po Košiciach,
po Pohroní ...
proste všade
kde sami aj ťažko chorí
napriek tomu plní cnosti,
zanechali jasné stopy
svojej šľachetnosti.
Nech im zvoní!
Za ich výkon neobvyklý.
Keď sa tak navidomoči
na prelome tisícročí

začal rúcať drsne, psovsky
celý náš životný systém,
na ktorý sme boli zvyklí,
keď sa láme náš čas bytia

i prežitia v surovej
zlodejskej dobe!
Nech im zvoní za ich výkon
mravne syzifovsky
im - skupinke absolventov
ich tisovskej priemyslovky!

Tisovec streda, 3. august 2011

 

 

 

Čítať 6625 krát Naposledy zmenené štvrtok, 19 november 2015 17:45

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!