Národný park Muránska planina sa pýši jedným z najkrajších a najvzácnejších kvetov, ktorý nesie názov lykovec, podľa ktorého je pomenovaný aj dospelácky folklórny súbor pri MsKS v Revúcej. Kým flóra a fauna sa na jeseň pripravujú na zimný spánok, Lykovec sa naopak prebúdza k životu a kvitne. sú v ňom študenti rôznych škôl a pracovníci rôznych zamestnávateľov. Autorky oživenia po našom privítaní predstavili zámery a ciele súboru a dohodli s nami dni nácvikov. K predstavám, ako by mal súbor pracovať, vyzvali aj nás.
18. septembra 2015 sme začali naplno zarezávať uvoľňovacími cvičeniami v rytme reprodukovanej hudby. Ďalšie tréningy sa niesli v znamení improvizácie tanečných prvkov, strečingu a najmä klasických prvkov, ako sú párové točky, sólové točky cez diagonály potrebné pre držanie tela a priestorovú orientáciu na javiskách. Entuziazmus kolektívu prináša prvé ovocie v podobe plynulých nácvikov gemerských tanečných prvkov a vytvára predpoklad na zostavenie prvých tanečných blokov tak, že vzniknú ďalšie a po nich sa postaví celý tanec.
Dramaturgia súboru bude zameraná najmä na oblasť Gemera (dolín Zdychavy, Sirka a pod), ale nie je vylúčená ani oblasť ďalších regiónov Slovenska. Každý člen má vytvorený priestor pre sebarealizáciu, čo bude zohľadnené pri komponovaní dramaturgického plánu súboru do budúcnosti. Je len na súčasnej mladej generácii, či bude ľudové tradície nielen zachovávať, ale ich aj ďalej rozvíjať.
Jednou formou zmysluplných činností pre uchovanie a rozvoj ľudskej identity je aj folklór a jeho rôzne podoby. V rámci dobročinnosti oslovujeme širokú verejnosť na Gemeri a najmä milovníkov folklóru a ľudových tradícií, ak majú doma akýkoľvek druh odevov po starých mamách a dedoch (obuv, oplecká, krpce, čižmy, náradie) a nepotrebujú ich, aby ich poskytli do archívnej zbierky a studnice, z ktorej budú čerpať budúce generácie Lykovca a Lykovčeka.
VĎAKA FOLKLÓRU NAZRELI DO MINULOSTI...
Prvé vystúpenie Lykovca a Lykovčeka sa uskutočnilo 8. decembra 2015 o 17:00 hodine v MsDK v Revúcej pod názvom Folklórne Vianoce. Počas tohto večera nám deti z DFS Lykovček a novo vniknutého FS Lykovec pripomenuli magickú silu predvianočných strídžích dní a ten pravý, neopakovateľný zmysel Vianoc, ktorý prostredníctvom nich ožil v tradíciách našich predkov v podobe zvykov, tancov, kolied a novoročných vinšov v spoločnom programe Od jesene do Nového roka. Vďaka nim diváci nazreli do minulosti, ako toto čarovné obdobie prežíval obyčajný človek, čím sa zaoberal, ako pracoval, ako sa zabával, akým nárečím rozprával, čoho sa bál, čomu veril, akú pesničku si pri tom spieval... V programe tiež vystúpila mužská spevácka skupina Húžva, ľudová hudba FS Lykovec s primášom Michalom Šimkom a detská ľudová hudba Lykovček s primáškou Radkou Sokolovou. Domov sme si odniesli nezabudnuteľný zážitok.
Dušan Gacko, Mgr. Martina Urbanová, foto: Peter Poboček
[cincopa A4PAmKNTeZ6H]
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-