Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a mesto Rožňava Vás srdečne aj tento rok pozývajú v dňoch 18.- 21. novembra na ďalší, už 21. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.„V stredu 18. novembra
sa bude konať ďalší z cyklov folklórnych večerov pod názvom U nás taká obyčaj, kde sa predstaví folklórna skupina Bučina z Pače. Pre tento večer skupina pripravila obrad tlačenia kapusty v pačanských rodinách obvyklým spôsobom, ktorý sa v minulosti dodržiaval v každej rodine. Avšak už ráno od 8.30 hod. počas troch dní v našich priestoroch čakajú na deti z rožňavských škôl tvorivé dielne venujúce sa tradičným remeslám. Každé dieťa si okrem silného zážitku z práce na hrnčiarskom kruhu, krosnách, či s drevom odnesie aj vlastnoručne zhotovený tradičný výrobok. Počas týchto dní si zopakujú aj pohybové aktivity v rámci projektu Gemer tancuje II,“ uvádza pracovníčka GOS Mária Hlaváčová.
19. novembra po skončení detských tvorivých dielní
vystriedajú tieto pracovné stoličky dospelí milovníci tradičného remesla, ktorí sa budú môcť priučiť v tkáčskej dielni navíjať osnovy na krosná. Vo večerných hodinách sa bude kine Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera premietať pôvodný slovenský hudobno-tanečný film Tanec medzi črepinami, kde si priaznivci hudobno-tanečného umenia prídu na svoje.
„V piatok 20. novembra sa bude už od rána pracovať
v detských dielničkách tradičných remesiel a o 14.00 hodine prostredníctvom folklórnych kolektívov ožije átrium Domu tradičnej kultúry Gemera, ktoré sa premení na malé folklórne mestečko plné dobrej nálady a gemerských špecialít. Večer o 18.00 hodine slávnostne otvoríme výstavu fotografií svadobných krojov fotografa Jozefa Spišáka s názvom I partu i veniec pre teba mládenec „ vymenúva bohatý sprievodný program Mária Hlaváčová.
Sobota 21. novembra bude už tradične patriť galaprogramu
s názvom „Čo starí pamätajú, mladí zachovajú“, ktorý začne o 17.00 hodine v divadelnej sále OKC v Rožňave. V dvojhodinovom programe pod režijnou taktovkou Andreja Sýkoru sa predstaví 15 folklórnych kolektívov. Folklórne skupiny Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Genšenky z Honiec, Gočovan z Gočova, Hôra z Rejdovej, Hrabina z Nižnej Slanej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Slanka z Nižnej Slanej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Stromíš z Vlachova, folklórne súbory Dubina z Rožňavy, Gemer z Dobšinej, Haviar z Rožňavy. Hosťom programu 21. ročníka festivalu bude folklórny súbor Rimavan z Rimavskej Soboty. Hovoreným slovom bude program sprevádzať Katarína Birková.
Záujemcovia si môžu vstupenky zakúpiť v pokladni divadla Actores.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja.
Kontakt:
Mgr. Mária Hlaváčová, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave , +421 902 268 294
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-