S vítaním jari je spojených aj niekoľko marcových podujatí ako vynášanie Moreny či Marienky, alebo zdobenie veľkonočného stromu. Okrem toho nájdete v ponuke mesiaca marec filmov.
Vítaním jari bude naplnený najmä druhý marcový víkend. V sobotu 12. marca sa bude vo Veľkých Teriakovciach vynášať Morena, po ktorej sa bude v kultúrnom dome konať súťaž o najkrajšiu Morenu a malý veľkonočný jarmok. V nedeľu 13. marca prevezme štafetu obec Striežovce, kde sa bude vynášať Marienka. Ide o starý zvyk, ktorým sa na Smrtnú nedeľu, čo je dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou, symbolicky vyháňa zima a víta sa jar.
V tento deň sa slamená figurína ženy oblečená v tradičnom odeve - nazývaná Morena alebo Marienka - nesie za spevu po dedine k rieke, kde sa zapáli a hodí do vody. Súčasťou týchto sprievodov je aj kultúrny program.
V tú istú nedeľu (13.03.) obsadí divadelné dosky kultúrneho domu v Utekáči Divadelný súbor T. Vansovej z Rimavskej Píly s klasickou komédiou Starúš plesnivec alebo 4 svadby na 1 pohrebe od Janka Chalupku.
O týždeň neskôr bude veselo aj v Klenovci, kde v sobotu 19. marca privítajú folkovo-humoristicko-recesnú skupinu Drišľak.
Sobota 19. marca bude v Klenovci patriť aj športu, konkrétne stolnému tenisu, v ktorom si môžu zmerať sily dospelí z obce a jej okolia.
Na druhý deň (20.02.) sa bude Hrachovom niesť atmosféra blížiacich sa Veľkonočných sviatkov. Každý, kto má záujem zapojiť sa do výzdoby stromu svojimi veľkonočnými vajíčkami, je vítaný. Na záver bude zároveň vyhodnotená súťaž žiakov Základnej školy s MŠ Sama Vozára o najviac vyrobených netradičných veľkonočných vajíčok.
Kino Rimava v Hnúšti odštartuje marcovú ponuku dobrodružným akčným filmom Posledný lovec čarodejníc, ktorý premieta 10. marca a ukončí ju komédiou Dokonalý šéf s hviezdnym hereckým obsadením vo štvrtok 24. marca.
Medzitým v sobotu 19. marca bude Hnúšťa opäť patriť medzi viac ako 200 slovenských a českých miest, kam zavíta filmový festival Expedičná kamera, ktorý aj v tomto roku ponúka sériu najúspešnejších cestovateľských a outdoorových filmov uplynulej sezóny.
Medzi ne patrí aj najnovší film Suri od Pavla Barabáša, ktorý zavedie divákov na dobrodružnú plavbu po neznámej africkej rieke i putovanie pralesom. Na jeho konci je územie obávaného kmeňa Suri, ktorý sa rozhodol bojovať za svoje tradície a pôvodný spôsob života. Budú mať národy, ktoré po tisíce rokov bránili svoje tradície dosť sily, odolať tlaku našej civilizácie?
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne, ako aj kontakty na organizátorov nájdete na web stránke MAS MALOHONT v Kalendári podujatí 2016. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-