Vo štvrtok 10.3.2016 podvečer členky MO MS privítali v Klube dôchodcov dievčatá z Čiernej Lehoty. V tvorivých dielňach si tentoraz deti vyrábali handrové bábiky s podobou Moreny. Veselá vrava a hlavne elán vytvoriť si niečo, čo tu dávno nebolo, nakazil aj nás dospelých. My sme si tiež zhotovili Morenu, po lehotsky strigu. Naša členka Libuša Fašková bolo vo svojom živle a spolu s ostatnými, ktoré sa práve nevenovali dievčatám, zhotovili hneď dve strigy ( čo keby jedna odletela ...) Dievčatá zhotovili 12 bábik, mali z nich veľkú radosť a chceli sa svojou prácou pochváliť. Preto MO MS dohodol s Klubom dôchodcov a Jednotou dôchodcov, ktorí mali 11.3,2016 výročné členské schôdze spojené s oslavami MDŽ, že urobíme z týchto prác výstavku.
Tak sa bábiky ocitli v kultúrnom dome a prítomní dôchodcovia nielen z Čiernej Lehoty ale aj z okolitých obcí si ich mohli pozrieť a skonštatovať, že dievčatá sú veru šikovné. Veď majú byť po kom, lebo dôchodkyne v Lehote sú nielen šikovné ale stále aktívne. Šesť žien, ktoré sú členkami Klubu dôchodcov, sú aktívnymi členkami MO MS a FSk Lehoťanka. S dovolením predsedníčky KD a JDS pani Márie Jakobejovej trochu priblížim aj činnosť našich dôchodcom. Sú aktívni, zhodnotený program za minulý rok bol bohatý a pripravovaný na tento rok za aktivitami nezaostáva. Členky výboru na členskú schôdzu vyzdobili stoly, navarili chutné jedlo, zabezpečili prípitok či dezert, popoludnie im spestrili programom deti z miestnej Materskej škôlky a Základnej školy zo Slavošoviec a aj hostia z KD zo Slavošoviec – no fajn. Za zmienku tiež stoja darčeky - každý jeden z prítomných si na stole našiel krásnu papierovú labuť, Táto vypiplaná krása vyšla z rúk pani Mgr. Marcely Falatovej. A ako bonus na výzdobu k tomu košíky, veľkonočné vajíčka, vázy. Prítomní mohli obdivovať aj veľkonočné vajíčka, zhotovené technikou tzv. falošný patchwork, z dielne pani Valérie Valkovej. Dôchodcovia veru mohli mať z tohto podujatia nielen dobrý pocit ale byť aj spokojní, nech sa im takto ak nie lepšie darí aj do budúcna.
No a teraz sľúbená nedeľa. O 14,00 hodine na hornom konci dediny pripravený sprievod, Morena, spev vyjadrujúci túžbu po skončení vlády zimy, nastupujúcich teplých slnečných dňoch a prosperite nastávajúcej jari a leta:
"Ta nesemo, ta nesemo tú klétu zimu, prinesemo, prinesemo to novia leto, zelený háj kraviškám daj,aby náš richtár sto synó mal a každé nám jednoho dal ...."
Sprievod prešiel celou dedinou, dievčatá sa svojej úlohy zhostili naozaj výborne. Niektorí obyvatelia sa k sprievodu aj pridali, mnohí členov sprievodu pohostili alebo vopchali do košíčka nejakú tú malú výslužku, len tak, aby sa nepovedalo. Mnohým pamätníkom vypadla aj slzička pri spomienke na ich detstvo, kedy takéto akcie boli každú jar a bolo veselo. Našu strigu sme za bohatej účasti obyvateľov pri potoku zapálili, palicami vyplatili za jej „dobré“ služby a poslali po vode preč, aby šla do budúcej zimy kraľovať tak, kde sa na ňu čakajú. My sa už tešíme na krásne jarné dni a teplé leto.
Zapísala: Darina Figúrová
Foto: Michal Terrai
| POZNÁMKA K SCHôDZI SENIOROV: Aj tento rok som sa zúčastnil hodnotiacej schôdze ZO JDS a Klubu dôchodcov v Čierne Lehote. Ďakujem za pozvanie a za to, že som mohol v spoločnosti našich seniorov pobudnúť a porozprávať sa s nimi. Bolo to opäť výborne pripravené stretnutie aj po organizačnej stránke. Z okresnej organizácii JDS boli delegované pani Dravecká a pani Kilíková, tiež boli prítomní starostka obce Ing. Iveta Potočná, a poslanci obecného zastupiteľstva pani Ing. Darina Figúrová a pán Ladislav Skokan Ladislav a ja. Úvodom boli prečítané správy, ktoré boli pripravené na úrovni a zhodnotili rok 2015. Boli medzi nimi veru aj smutné údaje, ktoré hovorili o odchode - teda smrti niektorých členov. Ich pamiatku sme si uctili minútou ticha. Ale boli aj príjemné údaje a to o nových členoch, ktorí do tejto organizácie vstúpili dobrovoľne a s nadšením. Po príhovoroch sa konala diskusia, v ktorej sa dozvedeli členovia nové možnosti, ktoré môžu využívať aj ako seniori, ale aj ako rodiny. Preto im aj ja odporúčam aby sa zúčastňovali aj na akciách, ktoré poriadajú organizácie, aj okresná organizácia JDS, a nech podporia túto dobrú vec, nech sa stretávajú a tvoria dobré spoločenstvo. Na niektorých som sa osobne zúčastnil, veľmi rád. A na záver bol prichystaný chutný obed, koláč a občerstvenie. Je radosť prísť medzi tak dobré zohratý tím ľudí, dobré spoločenstvo. Ďakujem vedeniu JDS a Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote za pozvanie. Michal Terrai |
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-