Výstava potrvá do 31. júla 2016 a okrem jeho tvorby - kresby priblíži aj vzťah Ladislava Mednyánszkeho a šľachtickej rodiny Gömöry zo Širkoviec.
Výstava Ladislav Mednyánszky: Kresba je výberom z diel, ktoré spravuje Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Galéria vlastní viac ako 300 kusov Mednyánszkeho kresieb, pričom niektoré získala v roku 1973 v mimoriadne zlom stave, pôvodne uložené v starom hnedom kufri. Do dnešného dňa je ich už väčšina zreštaurovaných a prvýkrát boli prezentované v rokoch 2012-2013 na výstave Kufor kresieb. Ladislav Mednyánszky-Kresba ako vizuálny denník v kurátorskej koncepcii Zsófie Kiss Szemán.
Barón Ladislav Mednyánszky bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa a vyrastal v Beckove, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach, študoval v Mníchove a Paríži. Navštívil Barbizon a absolvoval študijné pobyty v Taliansku a Francúzsku. Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a Paríži. Bol neustále na cestách po celom Uhorsku a pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok.
S regiónom Gemer-Malohont sa osobnosť Ladislava Mednyánszkeho spája predovšetkým vďaka priateľskému vzťahu s Oliverom Gömörym zo Širkoviec a jeho manželkou Margitou. V Mednyánszkeho denníkoch, ktoré vyšli v slovenčine v roku 2007, nachádzame záznamy aj o návšteve rodinného kaštieľa Gömöryovcov v Širkovciach. V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa tiež zachovalo niekoľko Mednyánszkeho kresieb, listov a fotografií z gömöryovskej pozostalosti.
Aktuálna prezentácia Mednyánszkeho kresieb v priestoroch Gemersko-malohontského múzea predstavuje výber takmer 100 kusov diel - kresebných štúdií, náčrtov, skíc, denníkových ilustrácií. Motivicky ide najmä o zobrazenia krajinných výsekov, štúdií stromov, veľké množstvo figurálnych kompozícií, štúdií mužských tiel a tvárí, niekoľko zvieracích a architektonických motívov. Mnohé z nich slúžili ako prípravné štúdie veľkolepých olejomalieb. Mednyánszky okrem výtvarných diel zanechal po sebe aj rozsiahle písomné dedičstvo vo forme denníkov a listov. Jeho denníky boli rovnako plné kresieb a záznamov, v ktorých zachytáva svoje myšlienky, pocity, nálady, opisuje rôzne udalosti a zapisuje si mená a adresy osôb s ktorými sa stýkal. Denníkové kresby a štúdie poskytujú svedectvo o prežívaní umelca, jeho svedomitej príprave, cizelovaní techniky a intenzívnom prežívaní a zaznamenávaní diania okolo seba.
Mgr. Angelika Kolár
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-