Touto informáciou zároveň chceme prispieť k upevňovaniu kontaktov medzi našou Revúcou a moravskou Litovlou. Aj preto sme na úvodnú stranu pripojili video z vysielania mestského televízneho INFOKANÁLU, ktorý už niekoľko rokov pracuje v Litovli.
Ako to bolo
Záznam o vzniku a priebehu družby nebol zrejme nikdy vytvorený. Stretávania, spolupráca a kultúrna výmena boli vždy záležitosťou jednotlivých organizácií, ktoré sa jej zúčastnili a sami si ju zabezpečovali.
Popri oficiálnych zástupcoch mesta na čele so starostom (alebo predtým predsedom MNV) sa hneď od začiatku vytvorila spolupráca medzi obomi základnými školami a ich slovenskými náprotivkami. Od začiatku tiež prebiehali zápasy a priateľské stretnutia futbalistov, neskôr tiež volejbalistiek a stolných tenistov, TJ Tatran Litovel a Iskry Revúca. Priatelili sa pionieri, gymnáziá aj učilište, kultúrne organizácie (v Litovli túto funkciu pred vznikom Mestského klubu vykonával Spojený závodný klub ROH Tesla), poľovnícke združenia, šachisti, spevácke a folklórne súbory... Z akcií, ktoré zaznamenali mestské kroniky, sme vybrali pár ukážok ako doklad širokých možností spolupráce.
1974: Zástupcovia mesta Revúca pri oslavách 30. výročia Slovenského národného povstania vyznamenali litovelské školy i niektorých funkcionárov za úspešnú družbu oboch miest.
1980: Sto cvičencov z družobného mesta Revúca sa zúčastnilo našej spartakiády. Oplatili tak návštevu 150 cvičencov z Litovelska na ich obvodnej spartakiáde v Revúcej.
1992: V októbri prebiehla v múzeu výstava Revúca na starých pohľadniciach.
1997: Pri povodniach usporiadala Revúca zbierku pre Litovel. Prispela 20 000 Sk na opravu ZŠ Opletalova.
2006: Mesto Revúca odovzdalo starostovi MVDr. Grézlovi pamätnú plaketu a menovalo ho čestným občanom mesta Revúca.
Družba dnes
Spolupráca medzi jednotlivými organizáciami bola v rôznych obdobiach rôzne intenzívna. Niekedy sa na čas utlmila, aby sa neskôr zase obnovila. Tak je tomu napríklad v prípade ZŠ Jungmannova, ktorá na predchádzajúcu spoluprácu nadviazala pred dvoma rokmi. Prebiehajú výmenné návštevy pedagógov i detí zo ZŠ Hviezdoslavova. ZŠ Víťazná (predtým Opletalova) má od začiatku družbu so ZŠ Komenského a aj tá v súčasnosti prebieha veľmi intenzívne.
Od roku 2010 prebieha spolupráca medzi litovelským seniorklubom a seniormi z Revúcej.
A nepretržitý styk udržujú zástupcovia oboch miest a radníc.
Oslavy
Celoročný plán osláv je zostavený z rôznorodých podujatí.
Úvodnou akciou je ples v Revúcej 14. januára 2017 za účasti predstaviteľov Litovle a Hanácké mozeke, po ktorom 20. januára nasleduje mestský ples v Litovli, zastúpený slovenským folklórnym súborom Šumiačan a oficiálnou delegáciou na čele s revúckou primátorkou MVDr. Evou Cireňovou.
Na ďalšie mesiace je plánovaná napríklad účasť Litovle na Revúckom divadelnom festivale, oslavách výročia založenia Prvého slovenského gymnázia, alebo Dňoch mesta Revúca. Litovelania pozvali slovenských kolegov zase na Litovelské slávnosti alebo Silácku Litovel.
Po celý rok budú v litovelských novinách tlačené články od našich českých kolegov, ktoré Revúcu priblížia krásnym slovenským slovom i obrazom a ktoré budú uverejňovať aj na webe mesta. Od nás na oplátku poputujú príspevky o Litovli do Revúckych listov aj na web www.revuca.sk.
(Zdroj: litovel.eu)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-