Dejiskom podujatia Slovenské mitrovanie, ktoré sa koná v sobotu 21. októbra 2017, bude už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. Program začína o 10:00 hod. ukážkami prác na salaši, ako napríklad strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. Pri Humne bude prebiehať súťaž vo varení baraních špecialít, kde budú prezentované rôzne spôsoby spracovania baranieho mäsa. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem. Jednou z noviniek tohto roka bude škola varenia s talianskym kuchárom.
„Úvodnú časť programu obohatia hudbou, spevom aj tancom účinkujúci na pódiu pri Pastierni, a to detské folklórne súbory Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Folklórny súbor Rimavan z Rimavskej Soboty, Folklórny súbor Vepor z Klenovca a ďalší,“ uviedla Mgr. Stanislava Zvarová, metodička pre folklór Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
Pre návštevníkov podujatia sú počas dňa pripravené aj sprievodné aktivity, ako výstava oviec, drevené atrakcie a tvorivé dielne pre deti alebo obľúbený jarmok s ukážkami remesiel, ktoré budú prebiehať v areáli salaša. V teriakovskom mlyne sa od 10:00 do 14:00 hod. udomácnia Maťko a Kubko, s ktorými si budete môcť pozrieť rozprávku Pásli ovce valasi a výstavu zameranú na pastierstvo v rozprávke.
Poobedňajšie hodiny vyplní Folklórny súbor Očovan z Očovej a sólisti inštrumentalisti na pastierske hudobné nástroje či heligonkári. Bodkou za kultúrnym programom bude slávnostný sprievod ovčiarov, bačov a valachov, ktorých bude sprevádzať Hornoliptovský kurucký regiment. „Atmosféra sprievodu umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec,“ priblížil jeden z odborných garantov podujatia PhDr. Ivan Murin, PhD. Ako ďalej uviedol, podobne to prebiehalo aj v nedávnej minulosti počas mitrovania nazývaného aj valaské hody, keď sa bačovia a valasi vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syry a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev.
Hlavným zámerom podujatia je zachovať valaskú a ovčiarsku tradíciu v regióne Gemer-Malohont, ako aj zvyky spojené s ukončením pastierskej sezóny. Snahou organizátorov je priblížiť ich súčasnej generácii prostredníctvom kultúrno-osvetovej aktivity Slovenské mitrovanie a poukázať na význam ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry i dnešnej reality. Cieľom je zároveň zvýšiť povedomie verejnosti o tradičných spôsoboch obživy našich predkov cez osvojovanie si zručností v oblasti chovu oviec, spracovania ich produkcie a remesiel súvisiacich nielen s ovčiarstvom.
Organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s odborným garantom, ktorým je Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj a obec Veľké Teriakovce.
Podujatie sa koná za každého počasia.
Ing. Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-