Factum per me DanIeLeM WaLLaChI In Monte S Georgii et erectum Diebus Novembris (v preklade: Vyhotovil ma Daniel Wallachy zo Spišskej Soboty a postavil v novembri 1762). Podľa tohto písaného dokumentu s chronogramom nástroj vyhotovil v roku 1762 Daniel Wallachy, organár zo Spišskej Soboty (v minulosti Georgenberg. resp. Mont St. Georgii, maď. Szepesszombat). Nástroj má teda už viac ako 250 rokov.
V ozdobnej kartuši nadstavca organovej skrine je citát z Biblie: LAUDATE EUM IN TUBIS ET ORGANO PSAL. CL. (v preklade: Chváľte Ho trúbami a organom, Žalm 150)
Vďaka tomu, že sa organ zachoval prakticky kompletný a v intaktnom stave, ako aj vďaka svojej zvukovej výbave (5 znejúcich registrov, Tremulant a „bubny“) a pôvabnej architektúre skrine, je po kompletnej obnove ukážkovým príkladom barokových pozitívov na Slovensku a zároveň reprezentatívnym dielom svojho autora. Podľa organárov Mgr. Ing. Mariána Mušku a Ing. arch. Mgr. art. Romana Mušku, ktorí nástroj reštaurovali, je to jediné kompletne zachované dielo D. Wallachyho na Slovensku a jeden z najcennejších nástrojov svojho druhu na našom území.
V roku 1999 bol začatý organologický prieskum nástroja a vypracovaný návrh na jeho obnovu. Po demontáži bol prevezený do Organárskych dielní v Žiline, kde sa začali prvé práce na jeho obnove. Pre nedostatok finančných prostriedkov boli práce zastavené a nástroj bol uložený v dielňach. Vďaka grantu z Ministerstva kultúry SR bola v roku 2009 reštaurovaná organová skriňa a rezbárska výzdoba reštaurátorkou Andreou Dobošovou z Bratislavy. Až v roku 2015 bolo možné pokračovať v reštaurovaní nástrojovej časti vďaka ďalšiemu grantu z Ministerstva kultúry SR. Napriek tomu, že výška pridelených prostriedkov nebola dostatočná, bola urobená podstatná časť prác, aby bol organ funkčný. Po prevoze do kostola v Brdárke v decembri 2015 bol opätovne zmontovaný na pôvodnom mieste, zostavený do celku, naintonovaný a naladený. Chýbajúce finančné prostriedky pre reštaurátorov poskytli Združenie právnických a fyzických osôb Gotická cesta Rožňava a Združenie pre záchranu kostola v Brdárke, o.z.
Reštaurovanie tak starého nástroja si vyžadovalo náročné pracovné postupy – od vyčistenia stáročných depozitov prachu a iných nečistôt, cez konzerváciu a petrifikáciu drevených častí a výrobu chýbajúcich a úplne zničených drevených píšťal, odhrdzenie kovových častí, vyčistenie cínových píšťal a výroba chýbajúcich, nové kožovanie klinových mechov, opravu a rekonštrukciu zničenej klaviatúry s doplnením chýbajúcich častí, obnovu a opravu tónovej a registrovej traktúry, Tremulantu a bubnov až po kompletizáciu nástroja so skriňou a následnú montáž v kostole. Špeciálnou a pre hudobný nástroj dôležitou činnosťou bola obnova pôvodného zvukového obrazu a umelecká intonácia so snahou zachovať originálny barokový zvukový obraz, jasný, svieži až priebojný tón. Podľa reštaurátorov - organárov je zvuk brdárskeho organa na taký malý nástroj nezvyčajne silný, žiarivý, striebristý (kovové registre), u drevených registrov je tón mierne zamatový s jasným alikvótnym zafarbením.
Od polovice 18. storočia až do polovice 20. storočia tvoril brdársky organ neodmysliteľnú súčasť hudobnej kultúry v malebnej dedinke na Gemeri – Brdárke. Potom sa na dlhé desaťročia odmlčal. Združenie Za záchranu kostola v Brdárke o. z. sa bude naďalej snažiť o jeho sfunkčnenie a oživenie pre bohoslužobné účely, ale aj o prezentáciu jeho čarovných tónov na organových koncertoch lokálneho, príp. celoslovenského významu určených pre širokú verejnosť i odborníkov z oblasti hudobnej vedy.
Edita Kušnierová
Fotografia: M. Detko
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-